New Life (FF Niall Horan)

48. časť

O PÁR DNÍ..
Posledné dni som odpočítala iba čas kedy už budeme mesiac spolu. Tešila som sa na to, čo Niall pripraví. Teda keď ho vôbec niečo napadlo, vyšitý romantik teda nebol i keď tie „lupene ruží“ čo dal na moju posteľ bolo teda niečo. Keď mamka na druhý deň ráno zbadala svoj záhon, myslela som, že zruší nervy. Bolo mi jasné, že tie ruže boli odtiaľ. Mamu som ukľudnila tým, že to určite boli psi od susedov i keď som nedomyslela to ako by sa k nám dostali cez veľký kamenný plot. Včera mi prišiel balíček s náramkom, ktorý som si objednala, ale keď som povedala ockovi koľko by za to mal zaplatiť. Prv ho obliala horúčka a tak si ľahol na gauč aby ho prešla bolesť hlavy. Našťastie to zaplatil s tým, že po ostatok prázdnin si to odpracujem spolu s ním.
Tiež som sa dozvedela, že Danielle a Eleanor boli s Liamom a Louisom. Ešte neviem ako to dopadlo ale dúfam, že Niall mi dnes podá bližšie informácie. Síce som sa s Niallom od toho večera nevideli lebo mal veľa práce aj doma a ešte aj jeho práca, takže som netrpezlivo čakala kedy už bude večer.
Dnešný deň bol však od začiatku krásny, o 7 ráno mi pípla sms, myslela som, že tomu kto to poslal vytrhám vlasy. Názor som však zmenila keď som zistila, že to je môj Niallko.
Písal, že večer sa konečne vidíme, že vyrážame na naše super „rande“ a tiež, že mu už neskutočne chýbam. Rozmýšľala som nad tým, čo asi tak mohol naplánovať. Možno večeru, alebo prechádzku pod nočnou oblohou? Fakt som nevedela. Celý deň som pobiehala po dome a odpočítavala minúty kedy sa už konečne budem môcť začať pripravovať. Začalo to samozrejme sprchou. Dnes som musela vyrezať obzvlášť výborne. Džíny som urýchlene vyhodila z nápadov koláži na dnešný večer. Rozhodla som sa pre niečo romantickejšie. Nieže by to bola veľká róba šiat, boli to šaty ale letné. Niečo podobné ako keď som bola u nich doma. Nalíčila som sa, čo sa pre mňa v poslednej dobe stalo samozrejmosťou. V strese som skoro zabudla na voňavku, ktorá sa mu strašne páčila. Zvonček od domu som počula až do mojej izby.
„Natally, je tu Niall.“ Kričala Rosalli zdola lebo sa jej určite nechcelo isť hore.
Skoro som zabudla na náramok, ktorý ma stál tak veľa. Bol už zabalený v krabičke, vložila som si ho do malej kabelky, v ktorej som mala okrem nej ešte aj mobil, žuvky, kľúče od domu a voňavku pre každý prípad.
S roztrasenými nohami som došla až ku schodom. Dole pod nimi ma čakal už Niall. Na sebe mal oblečené biele tričko, ktoré úplne obtiahlo jeho telo, ktoré bolo viac - menej „vypracované“ od toľkého jedenia. Tak tmavé nohavice, ktoré na ňom vyzerali úplne perfektne. V ruke držal kyticu ruží, dúfam len, že ich nevytrhal mame zo záhonu a na tvári ten jeho krásne nevinný úsmev. Zišla som si po schodom ako kráľovná a myslela na to, čo by sa dialo ak by so mnou náhodou spadlo. Otriasla som hlavou a zahodila za hlavu všetky tmavé myšlienky, myslela som už len na to, že dnešný večer strávim s Niallom.
„Dobrý večer slečna.“ Pozdravil sa.
„Ako ste mi chýbali, nech sa páči to je pre vás.“ Podal mi do rúk tú kyticu.
„Aj vy ste mi chýbali, tak čo ste na dnes pripravili?“ Opýtala som sa.
„Nechajte sa prekvapiť.“ Chytil ma za ruku a rodičom povedal ako správny džentlmen, že do 10 budem doma. Somarina, pomyslela som si. Určite to myslel do 10 ráno.
„Kam ideme?“ Znovu som sa opýtala.
„Dnes som si pre teba pripravil výnimočný program, dúfam, že sa ti to bude páčiť.“
Prv sme blúdili po londynských cestách a tak sme odbočili na vedľajšiu cestu a zastali sme pri malom domčeku. Vila to zrovna nebola ale jej intérier z vnútra pripomínal niečo úplne iné.
Zaviazal mi oči so šatkou, chytil ma za ruku a pomaličky ma navigoval aby som nespadla.
Keď mi rozviazal tu clonu pred očami zbadala som veľké plátno pred nami a kdesi vzadu bola premietačka. Všade okolo boli zapálené voňavé sviečky a samozrejme nesmel chýbať plný stôl jedla. Ani som si to akosi nevšimla, čo tam je, hlavná bola pre mňa minerálka, pretože som mala úplne vyschnuté v krku po tom čo Niall dokázal pripraviť. Posadili sme sa na pohovku, cítila som sa skoro ako v kine s tým rozdielom, že nikto iný okrem nás v tej miestnosti nebol.
„Neskutočne ti ďakujem za to, že si to so mnou vydržala.“ Začal Niall.
„A ja ti ďakujem za to, že ma tu držíš, ani nevieš ako strašne ťa milujem.“
„Viem, pretože ja ťa milujem tak isto.“
Nešlo mi do hlavy ako môže byť Niall taký romantik, možno zmenil smer z toho stále usmievajúceho sa šaša na romantika, ale pre mňa bol ten prvý variant lepší i keď toto sa mi tiež veľmi páčilo.
Nevedela som, či mu ten náramok mám dať teraz alebo až potom však keď Niall vytiahol veľkú darčekovú tašku, vedela som, že áno.
Určite sa pýtate čo v nej bolo. Letmo som do nej nakukla a myslím, že tam bo veľký plyšový macko, čokoláda, dezert a tak mi pred očami zamával s malou škatuľkou.
„Zavri oči.“ Povedal a ja som ich ako na rozkaz zavrela, tak som počula ako otvoril tú krabičku, dúfam lenže tam nebude ďalší náhrdelník lebo to ma potom predbehol na plnej čiare. Ako náhle som otvorila oči v škatuľke som zbadala krásny prsteň a k tomu Nialla, ktorý si predo mňa pokľakol.
„Natally vezmeš si ma?“ Povedal s úsmevom na tvári. Tiež som sa usmiala a povedala mu rázne „Áno“ i keď som vedela, že do svadby je teda ešte riadne veľa času.
„Počkaj, skoro by som zabudla aj ja mám pre teba darček.“ Nepripravená na túto chvíľu som začala hrabať v mojej kabelke.
„Nič si nemusela kupovať.“ Ozval sa.
„Nemusela som, ale chcela som.“ Ukázala som mu pred oči moju škatuľku.
„Dúfam, že sa ti to páči.“ Vytiahla ho zo škatuľky a zapla mu to na ruku.
„Je krásny, ale na tvoju krásu nemá.“
„Koľko nežnosti, otvor to srdiečko.“ Povedala som. Keď ho otvoril na jednej strane srdiečka bola jeho fotka a na tej druhej strane bola moja, na vrchu srdiečka bolo vyryté slovíčko „FOR EVER“ [♥]
Skončili sa ceremónia rozdávania darčekov a Niall išiel zapnúť tú premietačku. Trošku to trvalo kým sa to zaplo. Tak ale konečne všetko začalo sľapať ako malo a film sa začal. Týmto výberom ma tiež strašne prekvapil. Viete čo vybral? Film „TITANIC“. Toto pozerať s osobou, ktorú nadovšetko milujete je strašne dojemné. Celý film sme si užili nadovšetko, úplne som zabudla ako nám ubehol čas. Mala som dojem, že na konci sa mu tlačili do očí slzy zatiaľ čo ja som asi plakala. Tak sme pozhasínali všetky sviečky a vyparili sa preč z domu. Teda zase na cestu autom, už som myslela, že pôjdeme domov, veď bolo veľa hodín. Vonku už zhasli verejne osvetlenia čiže, nám svietil iba mesiac a hviezdy. Zastavili sme pred parkom, áno pred tým kde sme sa prvýkrát videli. Priznám sa, toto by nenapadlo ani mňa. Navzájom sme sa držali za ruky a kráčali vo svetle mesiaca pomedzi všetky lavičky až kým sme si na tú „našu“ nesadli.
„Niall a môžem sa ťa niečo opýtať?“ Povedala som.
„Samozrejme, hocičo.“ Odpovedal.
„Danielle je tanečníčka, Eleanor modelka, chápem, že s nimi sú chalani, ale ja? Veď som obyčajne dievča, mohol by si mať koho by si chcel..“
Položil mi ruku na líca a spustil.
„Máš pravdu mohol by som mať, ale ja CHCEM iba teba, a to že nie si ani modelka
Ani tanečníčka to mi vôbec nevadí, pretože TY si pre mňa výnimočná tým aká práve si.“
Už v polovičke jeho rozprávania som sa rozplívala, tento príhovor, ktorý teraz vypustil si musel asi dlho pripravovať, jedna mi to bolo jedno, lebo to bolo krásne. Začala ma však triasť zima, lebo doma som si zabudla svetrík.
„Láska, je ti zima?“ Opýtal sa.
„Ani nie..“ Zaklamala som. On však ako pravý chlap, dal si dole svoju úžasnú mikinu a dal mi ju. Ohrial by ma aj jeho bozk, no ani nad mikinou som neprotestovala.
„Dnešný večer bol krásny, a náš mesiac ešte krajší, dúfam, len, že všetko pôjde podľa našich predstáv.“
Predstavy to síce neboli, keď sme sa výdavali po tomto „rande“ čím ďalej tým menej. Vždy mi tvrdil, že ma prácu a keď nie prácu tak, že je s chalanmi. Keď už si na mňa potom aj našiel čas, musela som byť s ockom v robote a vypracovať si to za ten náramok, ktorý za mňa zaplatil. Prázdniny sa nám pomaličky začali končiť a ja som mala pocit akoby sa mi Niall žiaľ Bohu, čím ďalej tým viac vzdiaľoval. Volávali sme si a tiež posielali sms, dokonca som pre neho začala chodiť na facebook a Twitter len aby sme si aspoň pokecali. Z času na čas ma potešil pekným príspevkom, ale mala som pocit akoby ho tá „popularita“ zmenila.. Nevedela som však prísť na to ako..