New Life (FF Niall Horan)

10. časť

„Prepáčte baby, sľúbila som mame, že s ňou dnes pôjdem do nemocnice pozrieť tetu.“ Postavila sa z lavičky Lussy a ospravedlnila sa.

„Vidíme sa. A Jemmu si nevšímajte, majte sa.“ Ešte nám zakývala a potom nastúpila do čierneho BMW.

Hneď ako Lussy odišla som sa pozrela na Alex.

„Poď, sadni si.“ Prešla prstami po lavičke.

„Naozaj nemám chuť sedieť. Hnevá ma Jemma, čo to dnes malo znamenať? Ten jej výstup, čo to bolo?“

„Ona je proste taká, ak nemá to čo chce je schopná spraviť hocičo.“ Odmlčala sa.

„Ale odkiaľ vie, že poznám chalanov?“ Zašepkala som aby nás niekto náhodou nepočul.

„To by som aj ja rada vedela. Ona je veľmi nebezpečná. Zatiaľ ťa len varovala, dokonca ani ja sa s ňou nechcem zahrávať, je schopná nás aj zničiť.“

„Nechajme to tak. Hlavne by som sa ti chcela poďakovať, že si ma dnes zachránila .. inak by som jej narážkam asi podľahla.“ Do očí sa mi natlačili slzy.

„To bola maličkosť, aj keď vlastne ešte teraz nechápem kde som nabrala toľko odvahy.“ Natiahla ruku a jemne ma pohladkala po chrbte.

„Tú handru si mohla odpustiť, vôbec to nechápem ..“

„Neplač. Usmej sa. Povedz mi, bola si včera v parku? Videla si Nialla?“ Aspoň táto otázka ma na chvíľku dostala preč z reality a vyrozprávala som Alex všetko čo sa mi včera prihodilo.

„A potom večer mi prišla táto esemeska.“ Vytiahla som mobil z vrecka, prstom prešla jemne po obrazovke a ukázala jej správu, ktorú mi zréjme napísal Niall.

„Ja neverím.“ Radovala sa.

„Bojím sa, že to bude podfuk, čo ak v tom má prsty práve ona?“

„Nie, Jemma nie. Ani nad tým nerozmýšľaj, toto si predsa chcela nie? Vysvetlí ti čo sa vlastne včera dialo tak čo? Neseď tu so mnou, odpustím ti aj to, že dnes so mnou nepôjdeš na nákupy.“

„Veľmi sa teším, ale vždy myslím na to čo ak ..“

„Budeš sa s ním konečne rozprávať. Pozval ťa na rande!“ Hovorila mi.

„Tak toto určite nie je rande.“ Neveriacky som krútila hlavou.

„Nech je ako chce, dnes sa dozvieš ako to bude pokračovať. Držím ti palce, a hneď ako prídeš domov sa mi ozvi, dobre?“ Sľúbila som jej, že hneď ako prídem domov z parku zavolám jej potom sme sa rozdelili. Alex išla opačným smerom, kedže išla do centra na nákupy ja som sa ponáhľala domov, pretože ma čakalo stretnutie, o ktorom sa mi ani nesnívalo.

Dvere od domu som otvorila so spevom mojej obľúbenej pesničky. Vyzula som si topánky a na nohy si obula moje papučky, ktoré nosím po dome.

„Rosalli? Si tu?“ Zakričala som pričom som ju hľadala po celom prízemí.

„Tu som slečna.“ Začula som tlmený hlas, ktorý prichádzal z miesta, ktoré bolo niekde pod zemou.

„Zakopali ťa?“ Nechápala som a behala z jedného kúta izby do druhého.

„Bola som v pivnici. Vedela si, že tam je víno už pár rokov staré?“ Konečne prišla ku mne.

„A čo si tam hľadala?“ Nechápavo si ju celú obzerám.

„Na tú pivnicu som narazila celkom náhodne, iba som sa tam bola pozrieť. Budeš obedovať? Alebo nie si hladná?“ Ihneď utekala do kuchyne.

„Ehm, ak to bude chutiť dobre tak si trošku dám. Emma spí?“

„Samozrejme, poobede vždy spí. Dnes mala veľmi energický deň, zaspala tak rýchlo, že som ju ani nestihla prezliecť do pyžamka.“

Po dôkladnom obede som utekala do svojej izby aby som sa dostatočne dobre pripravila. Vôbec som nevedela čo si mám obliecť. Chcela som vyzerať ako obyčajné dievča, tak aby si nič nevšimol. Bolo veľmi ťažké klamať mu o tom kto vlastne som, ale robila som to kvôli sebe.

Pred odchodom z domu mi prišla ďalšia esemeska, bola od neho.

„Čakám ťa pri jazere, dúfam že prídeš.“ Zamilovane som sa usmiala na obrazovsku mobilu až mi to prišlo divné.

Idem presne tam, kde som ho stretla po prvý krát. Keď som počula iba jeho hlas a gitaru, počúvala slová pesničky a zaľúbila sa do krásnych tónov, ktoré dopĺňal spev vtáčikov.

V momente ako moja noha vkročila na pozemok parku som zneistela, nebola som si istá tým čo idem spraviť. V jednom momente som sa už chcela otočiť a odkráčať preč, ale keď som v diaľke zbadala jazero už som nedokázala cúvnuť, niečo vo mne ma nútilo ísť ďalej. Dlhým pohľadom som skúmala všetky lavičky a hľadala práve jeho, až som ho našla. Sedel presne tam, kde som ho videla po prvý krát, hlavu mal zaborenú v rukách a pozeral sa do zeme. Určite ma nevidel, čo som dostatočne využila. Nenápadne som zišla z chodníka a obišla lavičku na ktorej sedel. Stála som priamo za ním, stále sa ani nepomohol. Potom vzpriamil chrbát a pozrel sa smerom ktorým som prišla, vybral mobil z vrecka a pozrel sa koľko je hodín. Stihla som si všimnúť, že bolo už len pár minút pred pol 5 večer. Bolo to dosť čudné stáť za ním a ani  k nemu neprehovoriť, pravda bola taká, že som nevedela ako mám začať. Rozhýbala som sa, až keď sa postavil na odchod.

„Kam utekáš?“ Neisto som zo seba dostala pár slov. Potom sa s nadšením otočil ku mne.

„Už som ani neveril, že prídeš.“ Usmial sa.

„Taká ponuka sa neodmieta.“ Obchádzam lavičku, na ktorú si potom ladne sadám.

„Budeš radšej stáť?“ Hovorím mu.

„Nie, prepáč ja som ..“ Spozorovala som na ňom miernu nervozitu.

„.. Si nervózny, však?“ Dopĺňam ho.

„Ja len, takto ti to vysvetlím.“ Konečne si prisadol ku mne. „Som tak šťastný, že si prišla až nemám slov.“ Zahambene si prešiel rukou po hlave, bolo to také zlaté. Po prvý krát bol Niall naozaj v mojej blízkosti a jediný kto mal z toho trému bol práve on.