New Life (FF Niall Horan)

18. časť

V trošku neskorých večerných hodinách ale predsa pridávam časť ešte dnes lebo chcem popriať Niallkovi krááásne narodeniny :3 Celkom mi vypadlo, že bude oslavovať ( nie som na seba ani trošku hrdá) ale po dlhšej dobe už nie som celkom tak zaujatá directionerka ako kedysi, teraz som skôr lovatic ale na Nialla nikdy nedám dopustiť, to bude môj budúci muž a už čakám na to kedy sa stretneme aby sme mohli byť spolu :-D Och dosť o mojich tajných plánoch, dúfam že mi to tu nikto z vás nepokazí. Musím sa sem trošku vykecať, lebo BFTP mi už skončil :-( No vlastne len má prestávku mesiac a potom druhá séria :3 Dnes som písala jednu časť a poriadne som sa na nej namala, tie scénky hm máte sa na čo tešiť :-D 

„Hop, dávaj pozor.“ Pevne ma držal okolo pásu, keď sme nastupovali do vlastnej kabínky, ktorú sme mali len pre seba.

„Už sa neviem dočkať, kedy uvidím celý Londýn ako na dlani.“ Žiarila som šťastím, pričom som sa hneď pritúlila k oknu aby som toho videla čo najviac. Keď sa to s nami konečne pomaličky pohlo Niall ma chytil za zadu okolo pása a hlavu mal položenú na mojom ramene. V tom momente som mu odpustila všetko, čo spravil.

„Wau, pozri sa.“ Pred sebou som videla celý Londýn zahalený tmou, kde boli neóny a svetlá od áut ako hviezdy na oblohe.

„Je to nádherné, ďakujem, že si ma tu vzal. Ani neviem ako by som ti to všetko mohla oplatiť.“ So žiadúcim pohľadom som sa otočila k nemu.

„Poznám jeden spôsob.“

„Aký?“

„Len si vypočuj to čo ti chcem teraz povedať.“ Na pery mi priložil prst, aby som bola ticho. S neopísateľnými motýlikmi v brušku som sa mu pozerala do očí a načúvala čo mi hovorí.

„V ten deň som bol veľmi nahnevaný na celý svet, chalani do mňa hučali aby som si niekoho konečne našiel, pretože mi neprospieva to aby som bol sám .. nenávidel som to, keď ma niekto tlačil do vzťahu, o ktorý som nemal vôbec záujem. Bol som natoľko nahnevaný, že som odišiel od chalanov z hotelu a vzal som si gitaru, že pôjdem do parku, len tak si sadnúť, vyčistiť si hlavu, porozmýšľať nad všetkým. Sedel som len tak na lavičke, a moje pocity som vydával do zvukov mojej gitary, na ktorej som márne chcel zložiť nejakú pesničku. Nejakou náhodou mi však pohľad zablúdil do kríkov, kde som zbala nádhernú blondínku, ktorá sa o niečo pokúšala. V tej chvíli som ju nepoznal, no vedel som, že ak sa znovu stretneme určite prekonám moju hamblivosť a prihovorím sa k nej.

Tento deň som neprišiel ani na jedno slovíčko z pesničky, ktorú som chcel zložiť, no bol som veľmi spokojný, lebo som stretol dievča, ktoré mi na prvý pohľad niečo dokázalo. Nebola len tak obyčajná. Ten večer som si doma povedal, že ak budem mať tú možnosť a znovu ju stretnem, ona bude tá, ktorá ma povedie ďalej. A chcel by som sa jej poďakovať aj za to, že ma konečne donútila k tomu, aby som prejavil aj oný cit ako priateľstvo.“ Celý čas som ho počúvala so zatajeným tichom a až do pasáže, kde spomenul dievča v kríkoch som bola zvedavá o kom hovorí, na konci mi to bolo všetko jasné. Dotičnou osobou som bola ja.

„Aký iný cit?“ Opýtala som sa ho.

„Verím ti tak ako nikomu, niekde tu.“ Vzal mi ruku a prilož ju na miesto kde mal srdce. „Viem, že ty ma nikdy nesklameš, viem, že to nikdy nespravíš. Ani ja sám nechápem ako je to možné, a už vôbec nie som dobrý vo vyznávaní citov, ale Naty, viem, že k tebe niečo cítim, niečo čo nie je obyčajné, rovnako tak ako ty.“

V tom momente sa jeho pery dotkli tých mojich. V zavretých očiach sa mi premietal obraz toho ako som ho prvý krát uvidel s tým pocitom, že som zistila do koho som sa to v skutočnosti zaľúbila.

V sekunde som sa ale prebrala z nádherného sna a dlaňou sa odsunula od jeho hrude. Iba som pokrútila hlavou.

„To naozaj nejde, ty si Niall Horan a ja? Nikto ..“ Do očí sa mi natlačili slzy.

„Ak by si to necítila rovnako tak ako ja, bozk by si mi neopätovala.“ Zapozeral sa mi do očí.

„Veď sa takmer ani nepoznáme, nič o mne nevieš.“ Hovorím, pričom chcem poukázať na tajomstvo, ktoré pred ním ukrývam.

„V mojom svete sa nedá spoznávať dlhé mesiace, to čo by o mne natáral bulvár by odradilo hádam každé dievča, ja som si istý, že ma nesklameš.“

„Ja? Ale čo ak ty sklameš mňa? Kvôli tebe ma bude nanávidieť celý svet, nedokážem to.“

Nič nepovedal iba sklamane sklonil hlavu. Musela som sa rozhodnúť, buď tento vzťah posuniem ďalej alebo to zaklincuj rovno tu, kde sa to začalo. Na ústach som ešte stále cítila jeho pery, a mala som nutkanie znovu ho pobozkať, no moje klamstvo mi v tom bránilo. O to viac, že mama o tom vedela a dala mi ultimátum aby som to ockovi povedala ja sama. Tento vzťah nemohol byť jednoducho založený na klamstve, čo ak by to novinári začala rozoberať?! Čo ak by si to dozvedel od niekoho iného a nie odo mňa? Nemohla som si v tejto chvíli dovoliť povedať mu pravdu, ale objať som ho musela, lebo rovnako tak ako to potreboval on potrebovala som to aj ja.

„Vieš že tu budem vždy pre teba, ale na nejaké unáhlené závery je ešte čas. Prepáč.“

Zrazu sme sa zastavili a ja som bez váhanie vybehla preč a utekala ako o život po chodníku popri Temži, až kým som sa nezastavila v tmavej uličke aby som sa trošku vydýchala.