New Life (FF Niall Horan)

42. časť

„Popoluška?“
„Áno, keď som tak rozmýšľal máš pravdu.“
„Život, že by bol ako rozprávka?“
„Naty, aj v živote sa dejú veci, plnia sa sny..“
„A náš sen, splní sa?“ Opýtala som sa ho.
„Mne sa splnilo, už len to, že som s tebou.“
Potešili ma jeho slová, ale stále mu asi nedošlo, že ja som tu tá, ktorá klame rodičov o svojom vzťahu a nie on.
„Čo bude s nami ďalej?“ Hlboko som sa mu zahľadela do očí.
„Ako v tej popoluške tak aj nám nikto nezabráni ľúbiť sa.“ Povedal.
Boli to však dosť silné slová. Nevie o tom liste čo som dostala a keď mi klame o tom s kým to volá, to teda vôbec nie je úprimné. Ja ešte budem mať čo vysvetľovať rodičom, keď prídu, som si istá, že tieto dni sa nezaobídu bez následkov. Keď mamka počula Nialla v mobile určite jej to doplo, snáď som ju neoklamala tým, že to bola Alex.
„Natally?“ Pozrel sa na mňa.
„Na čo si myslela?“ Opýtal sa.
„Na to ako to bude keď prídu rodičia domov, čo im povieme? Čo budem robiť ak ma ocko pošle na Slovensko, ty ho nepoznáš, je schopný všetkého.. Bojím sa, že ťa stratím a to nechcem..“
„Rozmýšľal som nad tým, porozprávam sa s nimi.“
„Čo?! Zbláznil si sa?! Ocko ťa ihneď vyhodí. To sa s ním radšej porozprávam ja.“
„Nechcem aby si veci riešila za mňa, chodím s tebou rovnako tak ako ty so mnou.“
Protestoval, ale ja som mu chcela len pomôcť. Cítila som, že sa ešte niečo stane, že moja nehoda nebolo to najhoršie co sa mi kedy prihodilo, ten zvláštny pocit na hrudi mi nedal pokoj. Myšlienky sa mi vírili hlavou ako voda v potoku. Nemala som chuť byť s Niallom ale ani s rodičmi, chcela som sa konečne rozprávať s Alex. Dnes som s ak nej nezachovala dobre, vyhodila som ju a namiesto toho aby som sa rozlučila s ňou som sa lúčila s Louisom. To mi pripomenulo meno Eleanor.
„Kto je Eleanor?“ Opýtala som sa Nialla.
„Chceš rozoberať Lousi a nie nás, to sme už kde?“ Asi sa urazil.
„Tak prepáč, že som zvedavá..“
„Teba snáď zaujíma Louis viac ako ja.“ Vyšlo z neho. To čo to malo znamenať?!
„Nezaujíma, ale mám právo vedieť to..“
„Právo?!“ Odvetil.
„Áno, je to môj kamoš tak to chcem vedieť.“
Zasmial sa tým hlúpym typom.
„Haha, čo žiarlíš na neho..?“
„Nechápem prečo by som mala žiarliť.“ Začali sme sa hádať.
„Už mám dosť toho ako sa spolu stále rozprávate, a doberáte sa.“ Vyhŕkol na mňa.
„Tak asi sme kamaráti, čo mám byť stále len pri tebe?“ Štvalo ma to.
„Jasné a tak ako sa chováš k Louisovi sa chováš aj k Zaynovi a ostaným máš pravdu..“
Vyzeralo to ako veľký žiarlivá sena. Žiarlil a ani nemal dôvod na čo, mala som dojem, že ešte stále myslel na ten pád, čo som ležala na Louisovi.
„Vieš čo? Nemám chuť na takéto scény, ak ťa to prejde, ozvy sa ja idem preč, bolí ma hlava a nervy mám totáĺne v riti, maj sa..“
Vstala som z deky a išla preč ani som sa za ním neobzrela. Čakala som, že sa aspoň postaví, keď to neurobil tak aspoň, že zakričí moje meno, ale ani sa neozval. Jednoducho tam ostal sedieť a vôbec ho netrápilo, že som odišla. Pripadalo mi to tak, že o to mu išlo celý čas, aby sa ma zbavil. Bravó, podarilo sa mu to. Som dosť tvrdohlavý človek, teda nech si nemyslí, že za ním doleziem. Nervy vo mne vreli cestou som sa zastavila v kuchyni a otvorila zásuvku s mojími tajními zásobami.
Musela so si vziať čokoládu, lebo od nervov zo mnou až klepalo. Vzala si ju a pred schodmi so stretla Nialla, ani som sa na neho nepozrela a on sa ku mne ani neozval.
„Veď dobré.“ Zakričala som keď som bola už bola pred mojou izbou.
Búchla som za sebou dvere a išla na terasu. Vie, že som bola celý čas vonku, ale na vzduchu som sa aspoň trošku odreagovala. Otvorila si čokoládu a začala jesť tabuľku po tabuľke.
„Načo išiel do domu?“
„Pôjde domov?“ Vyzerala som pred bránou auto, ale dlhšiu dobu nič.
„Čo, čo si myslel, že sa mu hodím do náručia, bože ako môže žiarliť na Louisa ja to nechápem.“ Nešlo mi to do hlavy.
Veď si to spolu predsa vyjasnili tak ja ozaj netuším. Stále mi behalo po hlave to meno „Eleanor“.
Bude to dievča, ale tak ak ma Louis dievča prečo potom Niall žiarlí?! Rozmýšľala som aj logicky aj nelogicky no stále som neprišla na rozumný dôvod. Zhĺtla som poslednú tabuľku čokolády a pomaličky som cítila ako sa ukľudňujem. Čokoláda na mňa pôsobí ako sedatíva, ihneď som si zo všetkého začala robiť prču a myslela na to, že by som odtiaľto najradšej odletela niekde do Dubaja a tam si ľahla na pláž a mala by som to všetko čo sa tu deje na háku. Dlho som však premýšľať nemusela. Niekto zrazu zaklopal.
Aha určite to bude Niall, že mu to trvalo.
Vstala som z kresla a išla k dverám.
„Áno Niall.“ Otvorila som dvere.
„Žiadný Niall, to som ja Rosalli, len som ti prišla povedať, že už som prišla.“
„Dobre, dobre..“ Sklamane som zatvorila dvere.
Alebo počkať, znavu som ich otvorila a zakričala na Rosalli.
„Niall, je tu?“ Opýtala som sa.
„Stretla som ho keď som išla pozrieť Emu bol v jej izbe.“
„Aha ďakujem.“
Tak neprišiel, super takže sa hnevá. Počkala som ešte pol hodinu, či nepríde. Neprišiel. Už som sa fakt neštvala, ako si to predstavuje. Toto si teda musíme vyjasniť. Aj keď sa nerada ľuďom vnucujem so všetkými rozporami čo som chcela urobiť išla som otvoriť dvere a kráčala smerom k Eminej izbe.
Pred dverami som zastala. Počula som hlas. Niallov hlas, ale bol veľmi tichý, asi bol tiež s Emou na terase. Opatrne som otvorila dvere aby ma nepočul a na špičkách nôh som prišla k dverám na terasu. Niall sa tam rozprával s Emou. Teda ona mu spala na rukách ( čo bolo zlaté) a on sa skôr rozprával sám so sebou.
„Bože, som ja debil, ale môžem ja za to, že Natally tak ľúbim. Správny chlap si musí priznať chybu, idem za ňou.“ Postavil sa vzal Emu a išiel do izby.
Čo teraz? Nemám sa kam skryť. Vynorila som sa z tmy a vzala mu Emu z rúk, uložila ju spať a prišla som naspäť k Niallovi.
„Prepáč.“ Ospravedlnila som sa mu.
„Nie, ty mi prepáč, že som žiarlil na niečo čo sa vlastne ani nestalo.“
„Ty si si vážne myslel, že niečo cítim k Louisovi?“
„Ani nie, ja neviem, keď ma to už všetko tak dožralo.“
„Sľúb mi, že už nikdy žiarliť nebudeš, Louisa beriem ako kamaráta tak ako všetkých ostatých z vašej skupiny, sú to jediné spolu s tebou čo ma tu drží.“
„Sľubujem.. a zajtra ideme teda k mojim rodičom?“ Opýtal sa ma.
„Áno ideme.“