New Life (FF Niall Horan)

16. časť

„Slečna Natally, máte návštevu.“ Oznámila mi Rosalli aj keď som o tom veľmi dobre vedela.

„Pošli ju ďalej.“ Rozkázala som.

Myšlienkami som sa hrala na urazenú dámu a čakala  čo mi Alex povie, možno ma prišla len vykričať a obviniť z toho, že za všetko vlastne môžem ja.

„Neruším?“ Opatrhne vstúpila do obývačky.

„Hmm, nie.“ Odpovedám, no svoj zrak som zatiaľ od televízora ani neodtrhla. Vôbec ma nezaujímalo čo momentálne dáva stanica TV fox, ale tvárila som sa akoby to bolo to najdôležitejšie čo mi nemôže újsť.

„Ja .. vieš, no.“ Neisto hovorí.

„No?“ Vzala som do ruky ovládač a vypla telku, potom som sa jej konečne pozrela do očí.

„Prepáč mi.“ Uznanlivo prikývla na svoju chybu.

„To ty mne prepáč, čo som si mohla asi tak myslieť, veď každý sa dokáže zaľúbiť a aj ty máš city ..“

„Je mi to hrozne ľúto.“ Zprudka ma objala, celkom nečakane. Po menšom utešovaní som si však všimla, že sa niečo naozaj deje. Alex plakala, vôbec som nechápala prečo. Ona nepatrila k tým dievčatám, ktoré sú krehké .. práve naopak, nepoznala čo je plač, mala vždy skvelú náladu, bojovala za lepší zajtrajšok, toto ma celkom rozhodilo.

„Neverím, že toto sú slzy šťastia.“ Ironicky odvetím.

„Naozaj, som taka rada, že ťa mám.“

„Len teraz sme sa udobrili a už mi klameš ..“ Krútim hlavou, pretože viem, že mám pravdu.

„Je niečo s Harrym? Určite sa ho to nejako bude tíkať.“ Hovorím.

Toľko čo som spomenula jeho meno sa znovu tento krát ešte viac rozplakala.

„Čo urobil ten idiot?“ Povedala som naštvane. Alex nič nepovedala, len siahla po svojej kabelke, vytiahla časopis a nalistovala mi stranu.

„Tu máš, čítaj.“Bez váhania som vzala časopíš do rúk a začala čítať.

„.. žeby tento krát našiel Harry svoju skutočnú polovičku? Uvidíme či bude mať tento vzťah budúcnosť.“ K tomu bolo na dvojstránke ďalších aspoň 5 fotiek zo včerajška, na pláži. No čo bolo kameňom úrazu, fotky boli zhotovené až potom čo sme my odišli.. a Harry tento krát zohrieval dekou niekoho celkom iného.

„Tak toto sú výmysly, pokojne mohli aj teba s ním vyfotiť a napísať, že si jeho druhá polovička .“ Hovorím.

„Tak ďakujem ..“ Odvetila.

„Neplač, vieš, že môžeme byť len rady, že nás tam nezastihli, inak by to bolo oveľa horšie, netráp sa nad tým. Určite sa to vyrieši.“ Hovorím s ľútostivým úsmevom na tvári.

„Naozaj?“ Uplakanými očami sa mi pozrela do tváre.

„Určite.“ Prikývnem.

 

Neskôr

Dnes bol síce piatok, ale moja nálada bola hrozná. Niall sa mi od nedele vôbec neozval, márne som si nahovárala, že nemá čas alebo ho chalani zamestnávajú natoľko, že sa mi nedokáže ani ozvať, a možno pravda bola tá, že na mňa celkom zabudol. Znechutene som si sadla pred telku a rozmýšľala čo dnes budem robiť, kedže je piatok a ja sa konečne nemusím učiť, aj keď teraz pred koncom školského roka máme toho dosť veľa, pripravila som si program takto, že dnešok mám voľný a cez víkend bude musieť sedieť pri knihách.

Z predstáv o mojom víkende strávenom nad knihami ma vyrušila mama, ktorá práve prišla z práce.

„Tu si moja, prosím pomôž mi s tými taškami.“ Začula som ako na mňa kričí z predsiene, len som prevrátila očami a poslúchla ju.

„Ahoj mami, aj ja ťa rada vidím.“ Ironicky odpoviem a ťažké tašky zodvihnem a odnesiem do kuchyne.

Samozrejme hneď ako sa mama dostavila do kuchyne pribehla Rosalli, ktorá krútila hlavou nad tým koľko toho mama zase nakúpila.

„Prečo pani nakupujete toľko veľa? To potom ani nemusím chodiť do super marketu na rohu.“

„Bola som v obchodnom dome tak som sa zastavila hneď vedľa v obrovských potravinách, myslím si že tam sú lepšie ceny, a uľahčila som ti prácu, tak prosím ma ešte aj ty Rosalli nerozčuľuj.“ Nervózne odvetila.

Pani v strednom veku sa iba odťažito pozrela na mamu a rozhodla sa, že radšej odíde bez nejakých pripomienok naspäť do svojej izby.

„Mám ti to pomôcť vyložiť?“ Zhovorčivo sa pýtam mami a strkám ruku do prvej tašky.

„Nie ! Vieš čo, postarám sa o to sama .. ďakujem za ochotu.“ Povedala podráždene. Bolo mi to čudné nakoľko odkedy sme v Londýne takúto náladu ešte fakt nemala, tak som sa aj ja radšej vzdialila od nebezpečného teritória a išla naspäť do obývačky.

Po piatich minútach ma mama zase začala otravovať.

„Budeš tu sedieť celý večer? Nikam nepôjdeš? Pozri ako je vonku krásne teplo ..“ Zbuzerovala ma. Nemala som náladu hádať sa s mamou a hlavne vtedy keď je podráždená.  Preto som sa rozhodla že sa pôjdem prejsť do parku a budem sa venovať úvahe, ktorú by som mala neskôr čítať pred celou školou na súťaži.