New Life (FF Niall Horan)

40. časť

„Takže tu chcete prespať?“
„Ak by sa to dalo..“ Ozval sa Liam.
„Prosím, prosím, prosím..“ Chytil ma za nohu Louis a nechcel ma pustiť.
„Neviem či sa tu všetci pomestíme.“
„Ja a Mia môžeme ísť do spálne tvojich rodičov“ Navrhol Zayn.
„To teda nie, tam nikto nepôjde.“ Protestovala som.
„Nejako sa pomestíte do 2 hosťovských izieb.“
Nakoniec po dlhom dohadovaní sme spravili všetci kompromis.
Zayn a Mia ostali v obývačke na gauči. Alex a Harry majú jednu hosťovskú izbu a Liam s Louisom a Kevinom majú tú kde mal byť Niall, ktorý sa žiaľ Bohu musel pridružiť ku mne. Louis robil samé somariny. Urobila som chybu, že som mu dala izbu vedľa nás. Keď sme sa už konečne chystali spať, otvoril dvere a pýtal sa ma či s ním nepôjdem na WC.
„Nemám ti náhodou podržať záchodovú misu?“ Bola som trošku sprostá, ale to len preto, že som mala chuť si konečne ľahnúť.
„Natally, prosím, ja sa bojím.“ Hulákal mi do uší až kým som neprikívla.
„Ty si teda hrdina ľudu.“ Kritizovala som ho cestou na WC.
„Do vnútra už pôjdem sám.“
„Daj si pozor aby ťa neukradli.“
Počas toho ako som na neho čakala mi išla myšlienky k tomu filmu, bolo to hrozné. Vážne filmy mám rada ale duchovia to teda nie..
Zrazu ma niekto zo zadu chytil za rameno.
Zvrešťala som ako by ma išli zabiť.
„Kľúd, to som ja.“ Pokojným hlasom povedal Liam.
„Kľud? Čo blázniš, skoro mi srdce vyskočilo z hrudi, pre Boha. Si rob srandu z Louisa a nie zo mňa Ježiš..“
„Haha.. Louisa ? Ten sa bude báť ešte aj ráno vyliesť z postele.“
„Len mi nevykládaj, že sa nebojíš.“
„Nemám čoho..“
„Frajerina ti nepristane.“
„Videla som ťa dole, keď som povedala, že môžete ísť domov.“
„Tak dobre, možno sa len trošku bojím, ale to len preto aby ma Louis v noci nevystrašil na smrť. Vieš vie vycítiť slabé stránky človeka.“
„Dobre, že to viem.“ Vyšiel z WC – ka konečne Louis.
„Čo si sa tam vyrábal?“
„Nie, vieš čo.“
„Neviem čo..“
„Pôjdem ťa odprevadiť?“
„Neboj sa, od vašej izby to nemám ďaleko, zvládnem trafiť do dverí.“
„Ako myslíš.“ Zase mi dal Liam ruku na rameno.
„Hádam, by si s tým už mohol prestať, nie?“
„Počkaj, Louisa si dnes podám, to bude mať za všetko čo urobil.“
„Len to prosím ťa nerob, nechcem ničiť plienky, ktoré nám ostali ešte po Eme.“
Konečne mi už dali pokoj a ja som si mohla ísť ľahnúť.
„Niall? Kde si? Nerob si zo mňa srandu aj ty.“
Prvých 5 minút som to brala ako srandu, no keď sa mi fakt neozval začala som sa o neho báť.
„Niall, toto ma prestáva baviť.“
Stále nič, chcela som vijsť na terasu, ale vážne bála som sa. Rozsvietila som všetky možné svetlá a otvorila dvere na terasu.
„Si tu?“ Volala som do prázdna.
„Niaáál?“ Už mi ale vážne bolo do plaču.
„Nerob si zo mňa srandu, nieje to vôbec vtipné.“
Prišla som bližšie k zábradliu kde bolo kreslo.
Zbadala som tam obrys postavy.
„Fú.“ Vydýchla som si.
„Prečo si sa mi neozýval?“
Nič nepovedal.
„Ale už vážne nemám čas na takéto somariny!“
Prišla som k nemu a vtom som sa zhrozila.
Niall mal zatvorené oči, spal.
„Pre boha! Vstávaj!“ Začala som sním triasť.
„Čo, čo sa deje? Prečo som na terase?“
„Nerob sa blbým a poď si ľahnúť.“
„Ale vážne, veď som bol v posteli a čakal som na teba.. tak som zaspal..“
„Nesranduješ?“
„Nie, vážne..“
„Možno si len námesačný, to sa stáva.“ Nemala som chuť to riešiť lebo som mala nervy totálne v kely aj z Liama aj Nialla.
„Tak ešte raz dobrú noc, zlatko.“ Povedal.
„Aj tebe prajem dobrú noc, a sladké sníčky. Žiadné vstávanie a námesačnosť, dobre?“
„Pokúsim sa..“ Sucho odpovedal.
„Ani mi nedáš pusu?“ Prosíkala som.
„A chceš?“
„Blbá otázka.“ Otočila som sa od neho na druhú stranu postele a zababušila sa až po krk.
„Srandoval som.“ Pobozkal ma.
Neodmäkčilo ma to, už som bola na polovičke cesty spať. Zatvorila som oči a začala snívať.. Ani nie snívať, takto by sa to nedalo nazvať.. Skôr to bola nočná mora.
Videla som seba v tmavej miestnosti a všade boli plagáty. Nie plagáty ako ich poznáme ale boli popísané krvou.. Chcel som vedieť čo je na nich napísané.. Tak som jeden z nich opatrne chytili do rúk. A tak bolo meno Niall..!! A vyhražky. Zase! Spomínala som na ten list čo som dostala, bolo to úplne podobné. Zrazu ma to prenieslo kdesi na pódio pod ktorým bolo plno ľudí. Všetci kričali „ Zabiť.“
Nadávky sa hrnuli z každej strany.
„Ty blbá krava, všetko si pokazila.. celá skupina sa rozpadla.. a to tvojou vinou.!!“
Táto bola iba jedna z nich. A tiež bola najmenej sprostá.
Zrazu niekto višiel ku mne na pódio s maskou na hlave.
„Kto si?“ Opýtala som sa.
Neodpovedal mi, iba si dal masku dole. Bol to Niall.
„Zabila si môj sen, to čo som chcel robiť celý život..“
„Čo to hovoríš? Nič som nespravila..“
Nevnímal ma..
Odvrátil sa odomňa a naspäť ku mne sa otočil s nožom v ruke.
„Čo chceš urobiť?“ Provokovala som ho.
„To sama uvidíš.“
Priložil mi nôž ku krku. Začala som sa už ozaj báť. Z očí mi vyhŕkli slzy, revala som zo všetkých síl nech to nerobí..
„Ale áno..“ A v očiach mal ten vražedný pohľad.
„Niééé.“ !! Strhla som sa a konečne otvorila oči.
„Natally, čo sa ti pre boha snívalo? V kuse si vykrikovala nié a nemohol som ťa zobudiť..“
„Bola to iba nočná mora, hrozná močná mora..“
Ihneď som potrebovala jeho objatie aj keď ma v tom sne chcel zabiť.
Vrhla som sa mu do náručia a snažila sa zabudnúť na to čo sa stalo v tej nočnej more.
„Vážne? Si v poriadku?“ Strachoval sa o mňa.
„Áno, som v poriadku.“ Vydýchla som si a ešte silnejšie ho objala.