New Life (FF Niall Horan)

9. časť

Krátko po tom čo z mojej izby odišla mama som vyšla vonku na terasu, sadla si do kresla a pozerala sa na hviezdy.

V diaľke som počula hluk z áut, ktoré prechádzajú Londýnom a trúbia.

V tej chvíli som neriešila vôbec nič, pretože sa mi vrátili spomienky na môj minulý život. Keď som žila na Slovensku, žúrovala každý víkend a dlho do noci sa rozprávala s kamoškami, ktoré mi tak neuveriteľne chýbajú. Alex je fajn, moja opora, moje druhé ja ale nemá taký temperament ako ľudia tam u nás. Vie byť milá ale aj zákerná, no nikdy nebude taká ako ony .. ako kamošky, ktoré som musela opustiť aby som začala žiť tento nový život.

Zo spomienok ma vytrhlo zvonenie môjho mobilu, ktoré naberalo na intenzite.

Keď som vzala mobil do rúk zistila som, že mi prišla správa od čísla, ktoré som nemala uložené. Bez váhania som prešla po obrazovke aby som odomkla zámok a tým sa dostala k správe.

„Ospravedlňujem sa za dnešok, dovoľ mi aby som ti to vysvetlil. Prosím príď zajtra do parku, tak ako vždy. Niall.“ Po dočítaní správy som nevedela či sa mám radovať alebo plakať. Bola som v šoku, nechápala som tomu. Najprv som si myslela, že je to určite nejaký žart, no neskôr som prišla nato, že v parku som stratila vizitky s mojím číslom, no nesedelo mi to, lebo na vizirách bolo iba moje číslo bez mena .. Celé to bolo dosť šialené, a prečo by sa mi vlastne chcel ospravedlniť?

Ráno som sa zobudila ešte skôr ako mi stihol zazvoniť budík, s úsmevom na tvári som vbehla do kúpelne umyla si zuby a kefou prešla po blond vlasoch.

Hneď ako som zbehla priprevená dole na prízemie v predsieni ma už čakala Alex.

V škole som cez prestávku zašla do bufetu spolu s Lussy, lebo Alex bola zaneprázdnená. S fľašou minerálky som nechtiac narazila do podozrivo vysokej blondínky, ktorá moje pochybenie ihneď využila.

„Ale, ale som rada, že ťa spoznávam.“ Povedala tak nahlas, že ľudia v okruhu piatich metrov sa zastavili a začali pozerať na ceremóniu, ktorá sa práve začala odohrávať medzi mnou a Jemmou.

„Vôbec nechápem.“ Bola som cela šokovaná, s Jemmou som nemala vôbec nič spoločné. Vlastne som sa na ňu pýtala aby raz Alex, to bolo všetko.

„Maličká.“ Urobila prestávku aby zdôraznila to, čo išla práve povedať.

„Nepleť sa do kapusty One Direction ak nato nechceš doplatiť, fajn?“ Zodvihla na mňa vahovne jeden prst.

„O čom to hovoríš?“ Hovorím s roztraseným hlasom.

Povýšenecky sa na mňa pozrela a jej prstami ma chytila za svetrík, ktorý som mala na sebe.

„Ten sveter je presne taká handra ako si ty ..“ Našpúlila pery. Neveriacky som sa pozrela na Lussy, ktorá z toho bola celkom vedľa. Ľudí sa okolo nás nezbieralo za tých pár sekúnd toľko, že som mala dojem akoby som bola na vystúpení.

„Nedotýkaj sa ma! Nikomu som nič nespravila, ak si natoľko sprostá akú máš farbu vlasov, potom to budeš mať v živote veľmi ťažké.“ Chytila som ju za ruku a nútila ju aby pustila môj sveter.

„Toto maličké kuriatko začalo pískať, pozrite sa na ňu.“ Jej smiech odrážali steny chodby, ktorá bola síce plná ľudí, ale bolo v nej úplne ticho. Všetci sledovali ako si ma Jemma doslova natiera ako maslo na chlieb, a ja som nemala žiadny rozumný argument ako by som to ukončila, až pokým ma nezachránila Alex. Zbadala som ju ako sa prediera pomedzi ľudí, až kým nedošla ku mne.

„Prečo zasa rýpeš? Nedokážeš aspoň chvíľu držať ten svoj jazyk za zubami? Nechaj ju, nič ti nespravila!“ Postavila sa predo mňa a všetko jej to vykričala priamo do očí.

„Alex .. nikdy sa nezmeníš. Nikdy nebudeš mať svoj vlastný názor, vždy budeš len smietkom na tomto obrovskom svete a to si bola kedysi moja najlepšia priateľka, teraz doliezaš za takými deťmi?!“ Krútila hlavou.

„Za nikým nedoliezam! A radšej budem sama ako by som mala byť po boku takej suky ako si ty! Otoč sa na svojom pätnásť centimetrovom opätku a nechaj nás nuly aby sme sa prizerali ako naša kráľovná odchádza ..“ Jemne do nej Alex sotila.

„Presne tak, vy nuly!“ Otriasla so sebou a tak ako povedala Alex otočila sa a odcupitala preč.

„A vy načo čakáte? Divadlo sa skončilo.“ Nervózne na všetkých skričala. Potom sa celá chodba rozšumela hlasmy ľudí a  hlasno zazvonil zvonček, ktorý naznačoval, že sa začína hodina.

Otrasená z argumentov, ktoré mi dávala Jemma som sa neistá posadila do lavice, keď do triedy vošla naša jazykárka.

„Môžem si zavolať k sebe slečnu Middletonovú?“ Prehovorila hneď potom ako si všetci žiaci sadli. Postavila som sa zo stoličky a cez uličku som prešla ku katedre.

„Čo sa deje?“ Už som si myslela, že to bude mať niečo spoločné s tým, čo sa udialo na chodbe, nebola by som rada ak by sa o tom dozvedeli rodičia.

„Váš otec nám pred pár dňami poslal pár vašich prác, ktoré ste napísala.“ Pozrela na mňa cez okuliare.

„Po dôkladnom prečítaní som sa rozhodla, že chcem aby ste sa zúčastnili na súťaži *Moje Anglicko*, o ktorej už iste viete.“

„Áno viem, ale ja ..“ Prekvapene hovorím.

„Takým talentom sa nemrhá mladá slečna, som si istá, že ak vaša práca bude tak dobrá ako tie čo som čítala, máte veľkú nádej na víťažstvo, a snaha nebude zbytočná máme pripravené aj krásne ceny ..“ Snažila sa ma motivovať, no zrejme nevedela, že na tejto práci už pracujem.

„Samozrejme, určite sa zúčastním.“ Prikývla som.

„Som rada, môžete si sadnúť.“

Po škole sme si spolu s Lussy a Alex sadli na lavičku aby sme si pohovorili o tom, čo sa dnes stalo.

„Nechápem prečo na mňa tak vybehla, akoby som zabila niekoho z One Direction ..“ Rozhorčená som sa postavila z lavičky, lebo som ani trošku nemala náladu sedieť.

„Nechápem ako sa mohla vystaviť takému nebezpečenstvu pred všetkými zo školy, teraz o tom budú všetci hovoriť ..“ Mala hlavu položenú v rukách Alex.

„Ale nechápem prečo sa tak bojíte? Jej nezmyselné obvinenia neboli podložené na ničom. Pokiaľ sa s chalanmi nepoznáš Jemmu môžeš pokojne vysmiať.“ Hovorí Lussy, ktorá zatiaľ nevie vôbec o ničom a myslím si, že to takto bude najlepšie. Nechcem ju nijako ohrozovať, aj keď zatiaľ neviem odkiaľ mala tak dobré informácie Jemma určite si to zistím.