New Life (FF Niall Horan)

49. časť

Blúdila som celú noc po Londýne, pozerala na všetky tie krásne páry, ktoré ako naschvál chodili okolo mňa. Priznám sa napadla ma už aj myšlienka, že by som skočila do rieky a modlila sa aby som sa zaliala.. Však niečo vo mne sa snažilo potlačiť všetky tie zlé myšlienky a myslela som na to, čo budem robiť. Urevaná som sa dotackala domov, kde už každí spal. Šťastie, že som mala so sebou kľúče, inak by sa zo mňa stal asi na jednu noc bezdomovec. Namierila som si to hneď do kuchyne, teda do chladničky. Išla som už na hotovú vec, vedela som, že tam máme domácu vodku, ktorú ocko dostal. Naliala som si jeden, druhý, tretí.. A tak som sa cítila „výborne“ ..
„Híík.“ Híkala som, vedela som, že už mám dosť, vyšitý alkoholik teda nie som, zajtra bude riadná preberačka. Po štyroch som sa vyštverala po schodoch a ako mŕtvy človek si ľahla do postele, posledný krát som pozrela na mobil, ktorý som si vypla, aby ma nikto pri mojom „upíjaní sa k smrti“ nikto nevyrušil. K smrti to teda nebolo, keď som sa ráno zobudila nad záchodovou misou. V hlave mi trešťalo a snažila som sa rozpamätať na to, čo som robila. Na párty som samozrejme nezabudla, pamätala som si z nej všetko do poslednej bodky. Pozbierala som sa ,celá bledá ,od záchodovej misy a rozhodla sa pre sprchu, ktorá ma trošku prebrala. Zatiaľ sa do mojej izby pokúšal vlámať ocko, našťastie som bola zamknutá, nemala som chuť s nikým hovoriť, teda na čo by mi to aj bolo, keď mi tu každí klame. Pozrela som sa na mobil a pre zistenie kto sa mi pokúšal dovolať som ho zapla. Začali mi prichádzať správy, jedna po druhej.. Bolo ich najmenej 15, samé zmeškané hovory, od Alex, Niall aj Liam a myslím, že aj Louis. Aké milé, že ma teraz poznajú, ja debilná im všetko vybavujem a oni takto.. Už nikdy nikomu nepomôžem! V záchvate zo včerajšieho „ožieracieho večera“ som sa pomaličky začala preberať. Snažila som sa premýšľať, ale nadalo sa, lebo všetko mi pripomínalo Nialla, a ta krave Jemma.. Potom mi však všetko začalo zapadať, Niall mi o ničom nepovedal a ešte ma aj takto využil. Ale čo teraz budem robiť? Potrebujem chladnú hlavu, čakala som, že dnes Niall možno príde, ale to by som ho určite osobne vyhodila. Vtom prišiel ku mne ocko cez dvere z verandy, ktoré som zabudla zatvoriť.
„Viem o všetkom čo sa stalo..“ Začal.
„Áno, tak prečo si prišiel? Aby si ma tu ľutoval? To nepotrebujem..“ Vyšlo zo mňa.
„Nechcem ti nič nahovárať, zase som to pokazil ja.. ja a ja.. keby sme sa nepresťahovali.“
Nepresťahovali.. toto slovo mi blúdilo stále po mojej izby, tak som si spomenula na lístky, ktoré mi ocko dal, ak by som náhodou letela na Slovensko. Rozhodla som sa, že ich prijmem, pôjdem popremýšľať.
„Ocko, tie lístky na lietadlo ešte ich máš?“
„Prečo? Chceš letieť preč?“
„Áno.. ale čím najskôr, aj hneď teraz..“
„Neviem kedy letí najbližšie lietadlo, vieš na Slovensko lietadlá neletia každý deň..“
„Prosím choď sa pozri, o akej to letí.“
Neochotne sa postavil z mojej postele a išiel po lístky.
„Letí ti to dnes.“ Oznámil mi.
„Super, takže sa idem zbaliť.“
„Ale rýchlo, už o hodinu..“
Nevedela som na ako dlho tam idem, ale vedela som, že chcem všetky svoje myšlienky nechať tu, zabudnúť.. Vzala som si cestovnú tašku a pobalila všetko potrebné, veci, mobil, nabíjačku..
„Oci a prosím ak by sa niekto pýtal kde som, nehovor kam som išla, ani Alex.. NIKOMU!“
„Dobre neboj sa, odveziem ťa?“
„Nie, pôjdem so Stefanom..“
Už som sa brala do auta, keď ma napadlo..
„Tu máš, a daj ho Niallovi.“ Rozopla som si svoj náhrdelník a s kývajúcim srdiečkom ho položila ockovi do dlaní.
„Naozaj to chceš? Ešte nemusíš letieť..“ Presviedčal ma ocko, aby som ostala.
„Nie, som pevne rozhodnutá..“
Zatvorila som dvere od auta a s myšlienkou, že opúšťam náš dom a vraciam sa k starému som začala premýšľať.
„Ach Niall, čakať na teba je ako, čakať na to kedy v tomto suchu zaprší.“ Cítila som ako sa vzdiaľujem od toho všetkého. V mobile mi neustále pípali SMS, ktoré som ani nečítala, ihneď som ich vymazala. Vystúpila som z auta a zacítila vánok vetra, ktorý ma privítal keď som sem dorazila. Vtedy som však ešte netušila, čo ma to tu čaká, kiežby som mohla vrátiť čas.. V mysli som sa videla ako veľká hrdinka a s hodinkami v rukách, ktorá otáča hodinové ručičky smerom dozadu.. Stefan mi vytiahol cestovnú tašku a rozlúčil sa so mnou. Tak ma napadlo, „kokso“ ako ma pustia samu letieť, keď nemám ani 18. V tom zhone som nad tým vôbec nepremýšľala. Zavolala som ockovi aby to vybavil za mňa, že akože on letieť nemohol.. Prišlo ma zase zle z toho včerajška, predsa len som to asi trochu prehnala. Hľadala som rýchlo WC, našťastie som neskončila pri mise, iba som si prepláchla tvár, čistou vodou a napila sa minerálky, ktorú som mala v kabelke. Na lietadlo som dlho čakať nemusela. Poviem vám pravdu, ako som nastupovala do lietadla, tajne som dúfala, že Niall za mnou príde na poslednú chvíľu, ako to býva v tých filmoch. Povie, že ma miluje a že to všetko strašne ľutuje. Otočila som sa a čakala, že niekde tam za mnou bude.. Moje sklamanie pokračovala, keď som ho tam nenašla a tak som sa ešte viac naštartovala a chcela som byť im skôr v tom blbom lietadle. Prešla som všetkými kontrólami a bola som na ceste do lietadla, vtom som zase počula pípnutie mobilu, čo mi pripomenulo, že si ho mám vypnúť. Teraz mi nedalo a musela som si prečítať správu. „Ak mi to neodpustíš, tak sa zabijem.. MILUJEM ŤA.“ Niall.. Zrazu, ale včera mu to vôbec nevadilo. Ignorovala som to, a vypla si mobil. Sadla som si na miesto, ktoré som mala v lietadle priradené, a keď sa lietadlo začalo dvíhať, zacítila som ako sa mi prevrátil žalúdok. Schmatla som sáčok, ktorý som mala na túto príležitosť pripravený. Po tom ako sme vzlietli nad oblaky, mi behali myšlienky všade, jednak pri tej SMS-ke, ktorú mi poslal, ale nebrala som to vážne, Jemma ho určite upokojí. Bola som smutná z toho, že si Niall nedal ani tú námahu, aby prišiel k nám.. Naozaj som nemala v úmysle mu to odpustiť..
...