43. časť

527 34 0
                                    

„Ahoj, Natally.“ Zrazu mi pobozkal ruku Niallov otec. Zachoval sa ako pravý džentlmen, čo ma potešilo. Ozvali sa ku mne prví, čo mi lichotilo, ani som sa obzvlášť nemusela snažiť.
„Dobrý deň.“ Odpovedala som.
„Kde je tá Niallová vysnívaná.“ Podišla ku mne bližšie jeho mamka. Obzrela si ma od hlavy až po päty. V duchu som sa bála, ale keď po prísnom výraze nahodila úsmev hneď sa mi uľavilo na duši.
„Ahoj, ahoj.“ Pobozkala ma na líčko jeho sestra. Bola to vyššia baba, snáď o čosi staršia ako on, maximálne tak také 2 roky.
Niall sa postavil pred všetkých a ukľudnil to tak, že nastalo úplné ticho.
„Tak, toto je Natally, moja priateľka. Oficialne spolu chodíme už nejaké 3 týždne ale ja už teraz viem, že sa za inou babou ani neobzriem. Mamka, Natally sa veľmi natrápila kým sa odhodlala víjsť z auta, a ocko dúfam, že si z nej nebudeš robiť žarty.
„Toto je ocko.“ Ukázal.
„Prosím, volaj ma Bobby.“ Ozval sa hrubým hlasom, že mi stuhla krv v žilách.
„Toto je tá najlepšia mamička na svete.“ Povedal.
„Len mi lichotí, som Maura. Teší ma.“
„A toto je tá najotravnejšia ale zato najsrdečnejšia sestrička.“
„Sevana. Tiež ma teší.“
Zdali sa byť všetci v pohode, začiatok prebehol lepšie ako som si predstavovala. Pozvali nás ďalej do domu a prisadli sme si k stolu. Bolo už 12:30, čo znamenalo, že sme už dávno mali začať. Tipický anglicky dom, ale bol podľa môjho štílu, páčil sa mi.
„Pekné obrazy.“ Povedala som.
„Ozaj, skúšam maľovať.“ Povedala Sevana.
„Veľmi sa mi páčia kresby krajinky, hlavne tie, ktoré sú nakreslené ceruzkou, tých ktorí to dokážu, tajne obdivujem.“
„Sú to len začiatky, ale veľmi pekne ďakujem.“ Bola veľmi milá, čím sa však od Nialla líšila. Napadlo ma, že on by sa tam pred všetkými zhodil, že to bolo len niečo načarbané.
Niallova mamka priniesla na stôl krásne voňajúce kurča, na ktoré našu pizzu ani zďaleka nemala.
„Ty ma vieš vždy potešiť.“ Povedal Niall.
„Vedela som, že ti urobím radosť.“
Za okraj stolu si sadol jeho otec, teda Bobby ako som ho mala volať a všetkým poprial dobrú chuť. S triaškou v rukách som vzala príbor do rúk a začala sa prehrabávať v jedle.
„Čo ti nechutí?“ Strachovala sa Maura.
„Nie, ona sa len ešte stále trochu hanbí.“ Komentoval to Niall.
„Nemusíš sa nás báť, sme Niallova rodina a nás teší, že ťa môžeme medzi nami privítať.“
„Ja.. ja“ Nevydala som zo seba nič viac.
„Neboj sa, pokojne jedz.“ Ozval sa Bobby.
V duchu som sa cítila tak ako ešte nikdy pred tým, nepočítala som s tým, že to bude až také náročné, zoznámiť sa s jeho rodinou. Pozbierala som všetku odvahu, ktorú som v sebe mala, teda ani neviem kde som ju vlastne nabrala a pustila sa do jedla. Chutilo to ozaj vynikajúco, takéto niečo by moja mamka nikdy v živote nedokázala, stavím sa, že by jej to ešte v rúre prihorelo. Nechcela som všade rozdávať komplimenty, lenže ja som musela pretože to tak ozaj chutilo.
„Maura, Ehm.. to ste piekli vy?“ Opýtala som sa.
„Alé, nemusíme si vykať, budeme si tykať, to sa potom cítim ako stará teta dobre?.“
„Dobre, ehm.. Maura to si piekla ty?“
„No vidíš, áno vyskúšala som nový recept.“
„To kokso.“ Vyšlo zo mňa, ani nevie ako.
„Prepáčte, ja len, že moja mamka by to kura asi ani nevedela strčiť do rúry, toto je ozaj super, nie ste vy náhodou kuchárka?“
„Ďakujem za komplimenty, ktoré tu rozdávaš, si úplne iná ako tá Niallova prvá baba.“
Prečo spomenula Niallovú prvú babu? Pozrela som na Nialla, ktorý sa kyslo zatváril a tým jej oznámi, aby bola ticho. Neviem či to bolo pre, aby sa poriadne najedol domáceho jedla, alebo preto, že spomenula jeho bývalú.. Nastalo ticho a všetci sme sa už ozaj pustili do jedla. Zabil to vynikajúci dezert, na ktorý si od Maury určite popýtam recept. Niall sa potom hladkal po bruchu čo znamenalo, že už má dosť. Potom prišla druhá časť programu, jeho otec nás pozval vonku na záhradu.
„Niall, chcela by som vidieť tvoju izbu, môžem?“ Bola som ale vážne zvedavá.
„No.. ak chceš.“ Netváril sa moc nadšene.
Izbu mal celkom peknú, modrú takú akú som čakala.
„Nerád sem chodím.“ Povedal.
„Prečo?“ Bola som zvedavá.
„Mám tu spomienky, aj dobré aj zlé.. ale väčšinou keď som prídem spomeniem si na tie zlé.“
„Aké zlé?“
Niall zrazu nahodil hrozný výraz, lebo zbadal na stolíku akúsi fotku. Ihneď ju zobral zo stola a zakríval ju.
„Kto je na nej?“
„Ja a moja bývalá.“
„Ukáž mi ju, prosím, nikdy som ju nevidelam teda v tom parku raz, ale to som jej ani nevidela do tváre..“
„Nie, oná nechcem aby si ju videla.“
„Prečo, veď s ňou už nechodíš, nemáš mi čo skrývať.“
Snažila som sa mu tú fotku vytrhnúť z ruky ale nepodarilo sa.
„Čo ma taký veľký nos?“
„Áno má veľký nos.“
„Niáál, tak poďte dole.“ Kričal niekto z dola.
„Počula si, máme ísť dole.“ Schytil ma za ruku a ťahal von z jeho izby. Dotiahol ma až vonku pre oválny stôl, na ktorom bolo plvo dobrôtok všetkého možného druhu, ochutnala som myslím asi 3 koláče, viem ale proste som musela. Vtom si ku mne prisadla Niallova mamka.
„Tu je náš rodinný album.“ Povedala.
Niall sa celý zapýril, asi tam boli jeho akty.
Nebola som na nich zvedavá len som chcela vidieť, aký bol zlatý keď bol malý. Jeho mamka došla až na fotku z pôrodnice. Boli na nej však 3 deti. Nechápala som prečo. Tá stršia bola určite Sevana, ale v rukách Maura držala jedného zlatého chalana a Bobby druhého.
Nešlo mi to do hlavy, prečo.
„Kto je to druhé dieťa?“ Opýtala som sa, ak by som však vedela čo sa bude diať, radšej by som ani nič nehovorila.
Niall ihneď pribehol k nám a zobral nám z ruky album.
„To je Niallov brat, teda jeho dvojča.“ Usmutne odvetila.
„To som nevedela.“ Cítila som sa trápne.
Niall zrazu niekde zmyzol aj s albumom.
„A kde je, teda čo sa stalo?“ Pýtala som sa ďalej.
„Však žil iba pár hodín po narodení.“ V očiach sa jej ukázali veľké trblietavé slzy. Pribehol k nej Bobby a začal ju utešovať.
„Prepáčte, ja som ozaj nechcela..“
Pokazila som to, ale že totálne!! Vonku pri stole sa spustilo utešovanie a tak som sa rozhodla ísť pohľadať Nialla.
Blúdila som všade po záhrade kým som nezačula tlmený plač. Potichu som prišla k jazierku, pri ktorom sedel Niall.
„Prečo plačeš, vidíš..“
„Bol to môj brat, moja súčasť.“ Bolo mi ho ale strašne ľúto, plakal tam ale ja som nevedela čo s tým mám robiť, proste sa nič nedalo. Bola to bolesť, ktorú som ani ja nepoznala. Videla som na ňom, že aj keď si toho brata absolútne nepamätá bol s ním spätý.
„Niall, ale nesieš to tak brať, tak to dal Boh tak sa to malo stať..“
„Nemalo sa to stať, mali sme žiť obaja.“ Bol v koncoch a ja spolu s ním.
„Pozri sa na mňa.“ Otočila som jeho sklesnutú hlavu ku mne.
„Že si tu znamená, že tu máš byť, tvoj brat sa na teba určite pozerá z neba a drží ti palce, si tu za neho. Mamka mi vravievala keď mi zomrel dedko, že prvá hviezda, ktorá sa ukáže na obzore je vždy on a že sa na mňa pozerá. Potajomky som vždy chodila vonku, keď sa zotmelo a hľadala na nebi prvú hviezdu, vždy som sa s ním zhovárala. Pozri sa, aj tam je jedna hviezda, vidíš?“
Pozrel sa na obzor neba a zadíval sa ne hviezdu.
„Ozaj to je on?“ Povedal.
„Áno, ako chceš nechám ťa, aby si sa s ním porozprával.“
„Natally, ty si najúžastnejšie dievča aké som stretol.“ Objal ma, cítila som však slzy, ktoré Niall vyroní málokedy, teda dnes som ho videla plakať po prvý krát.
„Prosím necháš ma samého.“
„Jasné, nechám ťa aby si sa s ním porozprával.“

New Life (FF Niall Horan)Where stories live. Discover now