Ráno som prišla do kuchyne, kde ma čakal ocko, bolo to pre mňa nevídané, kedže ráno som ho doma už dávno nevidela, vždy mal veľa práce, akoby sa ani nemohol venovať vlastnej rodine.
„Natally, večer sa porozprávame, dobre?“ Povedal, mi prvú vetu, ešte pred raňajkami.
„O čom?“ Pýtam sa ho už s plnými ústami lievancov.
„O mojej práci.“
O jeho práci, prečo mi chce hovoriť o jeho práci, je síce hudobný producent, ale jeho veci ma nezaujímajú.
"Načo?“
„O tom až večer.“ Rozlúčil sa s nami a s jeho kufríkom odpochodoval preč z kuchyne, tak, že som iba počula, že buchol s dverami.
„Nevieš o čom chce so mnou hovoriť?“ Pýtam sa mami.
„Počula si, o práci.“
„Ale presnejšie.“
„Prepáč zlatko neviem, o takýchto veciac sa mi nezdôveruje, je to niečo pracovné asi potrebuje tvoju pomoc, ja vážne neviem.“
Po škole, som išla domov s Alex na aute, keď som prišla , dom bol prázdny. Bola tam len Rosalli a moja sestra Emma, ktorá sladko spala, tak veľmi jej závidím jej život, ako veľmi by som si to s ňou vymenila.
„Tu je odkaz od vašej mami.“ Podala mi do rúk papierik Rosalli.
„Ocko príde až večer, lebo ma súrne stretnutie a ja som na pohovore, takže prídem neskôr, ak nemáš veľa učenia, pohraj sa s Emmou , ľúbim ťa. Mama.“
„Fúha, takže už mám aj náhradný plán, čo budem robiť.“
Prezliekla som sa, a navštívila Emmu, ktorá zrejme už nespala, pretože jej spev som počula až do mojej izby.
„Tiško krpaňa.“ Povedala som, keď som vstúpila do jej izby.
Z postiekli na mňa iba vykúklo maličké stvorenie, ktoré bolo zapaplané od sĺz, ale šibalsky sa na mňa usmievalo.
„Poď ku mne.“ Vzala som si ju na ruky a vzápätí ju položila na stolček, kde som jej chcela utrieť tvár od sĺz.
„Ani sa nepohni.“ Dávala som na ňu pozor jedným okom, zatiaľ čo s druhým som hľadala navlhčené servítky.
„Už vstala?“ Prišla k nám Rosalli.
„Prosím, kde sú tie servítky?“
„Nech sa páči, ale asi ju treba prebaliť, spravíte to?“ Opýtala sa ma.
Ešte nemám záujem utierať zadok mojej mladšej sestre, na to tu mám Rosalli, keď budem mamou tak OK, ale teraz, fakt nie ..
„Nie ďakujem, sprav to ty Rosalli.“
Zatiaľ čo ju Rosalli prebaľovala, som sa išla pozrieť na terasu a trošku nadýchať čerstvého vzduchu. Vonku bolo už príjemne teplo, veď už do prázdnin neostávalo veľa času, strešne som sa tešila nato, keď pôjdem do klubu alebo len tak s Alex do mesta, ešte som to zaiaľ nestihla, kedže stále len behám do Hyde Parku.
„Už.“ Počula som ako povedala Rosalli a ja som sa znovu nasťahovala k Emme, aby som si ju zvala na starosť a rozhodla som sa, že s ňou pôjdem trošku vonku k bazénu.
Mamka s ockom prišli presne pred večerou, dávali si teda na čas, pretože som bola poriadne hladná. U nás bola zásada, že vždy jeme všetci pokope, bez vínimky jednej osoby, ospravedlnila by ho jedine nevoľnosť alebo choroba, zdalo sa mi to ako príliš hlúpe, ale tak v tomto dome som nemala ani najmenšie právo rozhodovania, takže to čo povedala mamka, tak aj muselo byť.
„No konečne som taká hladná.“ Privítala som ich s otvorenou náručou.
„My vieme.“ Jednohlasne odpovedali.
Po tom ako sme sa všetci z chuti najedli ma ocko zavolal do pracovne, kde sa konečne mohol začať náš sľubovaný rozhovor.
Ešte raz sa uistil, že je zatvorené a potom ma donútil aby som si sadla do kresla.
"Tak o čo ide?“ Bola som zvedavá.
„Kde by som začal.“
„Na začiatku, tak rýchlo.“ Hnala som ho, pretože som nemala veľa času, v telke mi už každú chvíľu mal začať môj seriál.
„My dvaja sme sa ešte nerozprávali o mojej práci, ako vieš, som hudobný manažér, a vlastne kvôli tomuto sme sa presťahovali do Londýna, dostal som ponuku , ktorá sa neodmieta.“
"A ďalej?“ Chcela som vedieť celú pointu.
"Viem, že máš strašne rada One direction, a preto ti chcem oznámiť že moja práca sa tíka práve ich.“
Zbistrila som sluch, keď som počula to slovo.
„Čo máš s nimi spoločné?“ Nechápala som.
„Som ich manažér, Natally.“
Nezmohla som sa na nič iné ako mu povedať „Wau“ a ja som vedela, že som v totálnych koncoch.
„To je všetko?“ Hrala som , že mi to je jedno.
"Nie, to čo som ti chcel povedať je že o pár mesiacov má byť ples, ples na, ktorý pôjdeš aj ty s Niallom Horanom..“ Oznámil mi.
„Na to zabudni!“ Vykríkla som na neho, urýchlene opustila kanceláriu a smerovala do mojej izby.
Ležala som v posteli a usporadúvala si všetky informácie, ktoré mi teraz ocko povedal a neverila som tomu. Myslela som si, že je to nejaký žart a že ma niekto natáča.
V tom som začula, ako niekto klope na dvere a prihovára sa, aby som mu otvorila. Nebol to nikto iný ako ocko, ale rozhodla som sa, že ho pustim do vnútra.
„Bola to krajná situácia, musel som. Ale myslel som si, že ťa to poteší.“ Hovoril mi.
„Dobre vieš, že ma to potešilo, ale pochop už viac krát za mňa takéto veci neplánuj, dobre?“ Hovorím mu.
„Dobre, môžem ti ešte niečo povedať?“
„Hovor.“
„Zajtra k nám prídu všetci na večeru, dúfam, že budeš s nami pri jednom stole.“
YOU ARE READING
New Life (FF Niall Horan)
FanfictionČo sa stane ak si vymeníte totožnosť so svojou kamarátkou a budete klamať do očí človeka, ktorého ľúbite? Nie je také jednoduché skrývať, to kto v skutočnosti sme ..
