New Life (FF Niall Horan)

45.časť

„Hmm.. a ktorý sa ti páči?“ Opýtala sa ma.
Pozerali sme z chodby na sklenený výklad ako keby sme si plánovali čo ukradneme.
„Alex, poď do vnútra, tak si to pozrieme.“
Otvorili sme dvere do zlatníctva a hore nad nimi nám zacengala zvonkohra.
„Dobrý deň, čo si budete priať?“ Ozvala sa k nám milá paní.
Ukázala som na vytrínku s náramkami a ona už vedela čo má robiť. Vybrala kľúče z akejsi skrinky skrytej pod pokladňou a namierila si tu k výkladu.
Keď mi dala pred oči škatuľku zapozerala som sa na každý jeden náramok, ale ani jeden nebol podľa mojich predstáv. Pre Nialla som chcela niečo originálne, niečo čo bude iné ako ostatné. Tak ma napadla jedná vec, ručnú prácu. Viem, že by to bolo oveľa drahšie, ale lásku si za peniaze nekúpim, tak aspoň toto dám Niallovi, rozhodla som sa na to opýtať.
„A robíte tu aj ručné práce, teda náramok by som si vybrala ale chcem niejaký prívesok.“
„Áno samozrejme, ale to by bolo drahšie.“ Odvetila. Dobre som vedela do čoho idem, ale na cene mi teraz nezáležalo, ocko ma pochopí, snáď mi to zaplatí.
„Donesiem vám katalóg aby ste si vybrali?“
„Nie ďakujem, teda chcela by som si to navrhnúť sama.“ Vyšlo zo mňa. Nebola som dobrá maliarka ale tak snáď jednu srdiečko zvládnem.
„Počkajte prinesiem vám papier.“ Odišla niekde do skladu.
„Si sa zbláznila to bude stáť majland.“ Začala Alex.
„Neboj sa, ja to platiť nebudem..“
„Ako to myslíš, čo to ukradneš?“
„Prosím ťa, to by som neurobila, poviem o tom ockovi, on to určite zaplatí.“
Viem, že som teraz pôsobila ako rozmaznané decko rodičov, ale v skutočnosti som taká nebola. Ocko ma stále držal na uzde, všetko som si v podstate musela platiť z toho, čo som si sama zarobila alebo zaslúžila.
„Nech sa páči.“ Podala mi tá pani do rúk papier a ceruzku, ktorú som chytila do ruky a začala čmárať. Moja predstava bola retiazka s bielo - žltým zlatom a od neho by išlo oddelené srdiečko z vonku celkom obyčajné ale vnútri by bola moja a jeho fotka, zdalo sa mi to strašne originálne, neviem, či to pripadalo na jedno mesačný vzťah ako dosť prehnané, ale pre mňa to bol určite posledný vzťah ktorý budem mať, ak by mi náhodou nevyšiel, na čo ani nemyslím asi by som sa zbalila a odišla do kláštora.
„Už to mám.“ Povedala som a podala som tej pani papier.
„A do kedy to bude hotové?“ Opýtala som sa.
„Čakacia doba je 10 dní.“
Sakra, to je dlho.
„Potrebujem to mať hotové aspoň do týždňa.“
„Dalo by sa, ale to by tiež bolo drahšie.“
Do riti, ocko ma pretrhne keď zistí koľko vysolí za náramok, ktorý nieje ani pre člena rodiny, teda zatiaľ pre člena rodiny, ale čas ma nepustil a musela som to prijať.
Tak sme sa dohodovali ešte aspoň 15 minút zatiaľ čo si Alex obzerala vytrínku s prsteňami.
„Ktorý sa ti páči?“ Pichla som do nej.
„Všetky sú pekné, ale tento“ Ukázala na prsteň z bieleho zlata a vo vnútri mal diamant, netrúfam si povedať koľko karátový.
„Fú Alex, si dosť drahá.“ Vzala ju za ruku a ťahala von zo zlatníctva.
„Ideme domov?“ Povedala.
„Už mám plné ruky tašiek, aj tak už nemám moc prachov, ale nesadneme si ešte na čokoládu?“
„Tú by som si dala, ani ma nemusíš prehovárať.“ Spolu sme vyrazili z druhého poschodia na tretie, kde bola kaviareň, no skôr taká reštika, z ktorej bol ale teda sakramentsky krásny výhľad na Londýn. Objednali sme si čokoládu a Alex tuším ešte šľahačku navrch.
Konečne sme sa poriadne vyrozprávali, hodinovým rozhovorom sme prebrali všetko možné od Harryho až po Nialla a to čo budeme robiť ďalej cez prázdniny. Bolo už veľa hodín a pomaličky sa začalo stmievať, teda on sa už aj zatmelo keď som zbadala pri východe z obchodného domu ksicht Jemmy, keby bol aspoň sama ale mala pri sebe tie svoje kunpánky, my s Alex sme ich volali „poskoky“. Chodievali jej vždy za zadkom a chválili jej všetko, čo urobila akoby bola prezident Obama, však tam kde vstúpila Jemma sa strhla pohroma ani v tomto prípade to nebolo inak. Snažila som sa jej zo všetkých síl vyhnúť, nemala som čas na jej blbé pripomienky. Nepodarilo sa, keď sme obchádzali okolo fontány, ktorá bola v hale zbadala ma.
„Ale, ale Natally naša zlatá.“ Ozvala sa.
„Sakra, tá ma oči snáď aj na zadku, ktorý ma teda riadne veľký.“ Smiala sa Alex.
„No, no nehovor.“ Prišla ku mne a obzrela si ma od hlavy až po päty.
„Čo si si bola kúpiť niečo na seba, horšie ako vyzeráš teraz už aj tak nebudeš..“ Cítila som využiť situáciu aby som ju tam pred jej poskokami niejako zhodila.
„A ty už viac zmachlená aj tak nebudeš, klaun by si s tebou mohol podať ruku.“
„Pff, ty ani nevieš čo je make – up..“
„Áno ale ty si ho zato dávaš na seba ako pomazánku..“
Bože začala som ju čím ďalej tým viac nenávidieť. Bola to tipická odfarbená blondína, ktorá sa hrala na niečo viac, čím teda rozhodne nebola, bola zvyknutá na rozmanitosť a to len preto, lebo jej ocko bol podnikateľ a tu v centre vlastní niekoľko butikov. Odvrátili sme sa od nej a s Alex sme si išli po svojom.
„Počkaj, veď ty ešte uvidíš.“ Obzrela som sa do zadu aby som jej vyplazila jazyk a tým ju poslala do riti ale pozrela na mňa hnusným pohľadom, u nás ľudovo povedané „tak aby sa mi stalo z očí“. Nikdy som na to neverila, lebo podľa mňa to bola blbosť. Doma som sa však presvedčila o opaku. Mamka na mňa vrhla plno otázok ohľadom toho, čo sme tu robili s Niallom a tak mi dala do úst niečo čo navarila. Bolo to hrozné tak som s tým ihneď utekala na WC. Keď som prišla naspäť k nej vybila mi dych jednou otázkou.
„Čo snáď mi nebude tehotná..“ Zabila.
„Čo?“
„Ja neviem, čo ste robili celý ten čas..“
„Mami neviem ako si to môžeš o mne myslieť, to to je úplná blbosť..“
Potom k nej prišiel ocko a chytil ju za brucho.
„Prosím žiadné úchylnosti, som tu ja.“
„Nie Natallym, chceme ti povedať jednú dôležitú správu.“
„Snáď mami, niesi v tom..“
Uhýbala mi pohľadom čo v jej prípade znamenalo, že som to povedala už za ňu.
„Áno budeš mať súrodenca.“ Povedal ocko.
Pozrela som na nich ako keby som utiekla z psychiatrie či si zo mňa robia srandu.
„Ja už jedného súrodenca mám, koniec koncov, to kedy ste stihli.. Veď máte Emu, čo vám to nestačí.?!“
Zobrala som sa v celej paráde a vybehla po schodoch do mojej izby..