New Life (FF Niall Horan)

27. časť

Do karavanu sme sa horko-ťažko všetci napratali. Louis bol šofér, vedľa neho vpredu sedel pre istotu Liam. Vzdasu sme sa tlačili ja s Niallom, Alex, Harry a samozrejme Zayn, ktorý bol celkom pri okne a ledva dýchal. Vonku bolo zase veľmi teplo, mala som dojem, že tieto horúčavý sú už naozaj veľmi ojedinelé, takéto počasie bolo pre Anglicku veľmi netypické, no mne to nevadilo. Na slovensku boli na vrchole leta teploty aj okolo štyridsiatky, takže mi toto teplotné rozhranie celkom vyhovovalo.

Aj keď sme vzadu nevydeli kedy Louis otočil kľúčom, jasne sme to zacítili, keď sa nám podlaha pod nohami zatriasla a z prednej kapoty vyšiel čudné hlasný zvuk.

Liam tuším upokojoval Harryho, že to je len preto, lebo tento karavan má už svoje odslúžené a že tento rachot zrejme budeme musieť zvládnuť až do cieľa. Mne to nerobilo preblém. Sedela som Niallovi na kolenách a pozorovala ako s Alex hádže z jednej strany na druhú, keď sa Louis pokúšal naše veľké monštrúm otočiť.

Bola to celkom na hambu, cestovať v takomto karavane, chcela som povedať aké auto taká vizitka, ale radšej som bola ticho a len sa nad tým pousmiala, čo si zjavne všimol Niall a na dôvod môjho pousmiatia sa ma spýtal.

„Je to tým karavanom, však?“

„Prepáč ..“ Pošepla som a naklonila sa bližšie k nemu. „Prešiel tento karavan vôbec emisnou kontrólou?“ Všimla som si ako v sebe zadržal smiech a ja spolu s ním.

Potom sa ku mne naklonil Harry, ktorý náš menší rozhovor počul.

„Nemyslím si.“ Povedal.

„Hey, hey čo je to tam vzadu?“ Zvolal spoza volanta Louis a pozrel sa do zrkadla priamo na mňa.

„Len tak sa rozprávame o stave tohto skvelého štvorkolesového tátoša, má to štyri kolesá však?“ Zdvihla som obočie.

„Nie, ideme len na troch, to štvrté je nevyditelné vieš ..“ Nachvíľu urobil prestávku.

„Tento tátoš.“ Rukou rýchlo prešiel po palubne doske. „.. je naozaj veľmi dobre vybavený.“ Hrdo sa usmial.

„Naozaj ? Má to aj vymoženosť, ktorá sa volá, že klimatizácia?“ Ozal sa Zayn, ktorý vzadu ledva dýchal.

„To bol prievan? Nepočul som.“ Začal si popiskávať. Typický Louis, už len ísť s ním v jednom aute bola zábava, veľmi som sa tešila, skoro som aj zabudla na to hrozné ráno.

  Cesta trvala našou svetelnou rýchlosťou takmer hodinu, aj s jednou prestávkou, ktorú si vyžiadal Zayn, pretože vzadu to nebola žiadna sláva. Mal päť minút na to aby sa nadýchal čerstvého vzduchu a naspäť zaujal svoje miesto pri okne.

  Posledných desať minút som to už nemohla anija vydržať. Začal ma bolieť zadok, predoše som sedela celý čas Niallovi na kolenách a tiež som nemohla zniesť prievan, ktorý nastal, keď sa otvorili všetky okná, pretože by sme hádam zomrela od toho tepla, ktoré sme mali vo vnútry. Tak som len pozerala von oknom opretá o Niallovú hruď pričom som si všimla, že sa blížime k malému lesíku a neďaleko bolo vidieť more. Veľmi som sa potešila, lebo moja predstava sa začala vypĺňať.

Nakoniec sme prešli hustým lesom a pred nami sa vynorili krásne kopce a v diaľke som zbadala, malú chatku.

  Všetci sme vyleteli z karavanu, keď Louis ešte ani nestihol zaparkovať. Vonku som zacítila zápach od spálených gúm a vôňu benzínu. To všetko ale zakryl čistý vzduch a pohľad ako na pohľadnicu.

Stáli sme na vydláždenom chodníku, ktorý viedol až k pevnému drevenému plotu, na ktorom boli dvierka, od ktorých mal kľúče samozrejme kto iné ako Louis. Ten sa ešte chvíľu hral so svojím tátošom, potom od neho vlastnoručne vyžiadal kľúče Niall a podal mi ich do rúk so slovami :“ Sú tam aj kľúče od chaty, choďte s Alex. Chalani vezmú kufre a ja sa postarám o jedlo.