Čakala ma prvá noc v Londýne, zaspávala som neskoro lebo som si nezvykla ešte na ten hodinový časový posun, aj tá hodina mi bola veľa. Celý dom bol už zahalený tmou len ja som sedela v mojej posteli a svietila s lampou na mojom nočnom stolíku.
Premýšľala som nad zajtrajškom, čo ma čaká .. vlastne som sa toho dosť bála, okrem Alex nepoznám nikoho, ale musím uznať ak by boli všetci aspoň z polovice taký aká je ona, tak by mi to stačilo.
Pohľad mi zrazu padol na jeden z plagátov One direction, zapozerala som na na Nialla, na jeho dokonalý úsmev a zvodný pohľad.
„Prestaň snívať!“ Tresla som si cez hlavu a rozhodla sa, že si konečne už pôjdem ľahnúť. Zhasla som lampu a pre istotu ešte raz pozrela na mobil, ktorý bol ako inak bez žiadnej známky toho, že by na mňa niekto aspoň trošku myslel.
„Budíček.“ Prebudil ma zamatový hlas mojej mamy.
„No tááák.“ Ešte chvíľu som protestovala v posteli.
„Poďme!“ Povedala prísnejšie a odišla z mojej izby. Nakoniec som sa premohla a predsa vstala.
Dala si rannú sprchu, vyfénoala vlasy, následne vyžehlila, obliekla sa, namaľovala a v plnej kráse zišla do kuchyne naraňajkovať sa.
„Dobré ránko.“ Pozdravila som mamine, ockovi a Rosalli.
Toľko, čo som sa najedla prišla Alex, včera sme sa dohodli, že do školy pôjdeme spolu, aspoň pre dnešok.
„Dáš si niečo?“ Opýtala som sa jej a pozvala ju do kuchyne.
„Nie, ale ďakujem.“ Povedala tichšie a presunula sa so mnou do kuchyne.
„Tešíš sa na svoj prvý deň v tejto škole?“ Opýtal sa ma ocko.
„Ani sama neviem.“ Krčím plecami a pomaličky si chystám tašku s knihami, ktoré mi včera Alex doniesla.
Pred školu nás odviezla mama, vystúpili sme a ja som sa ocitla pred veľkou budovou, kde sa premávalo veľa žiakov. Ostala som stáť na jednom mieste, chcela som ujsť, vôbec som sa necítila na to, že by som tam vošla a začala predvádzať aká som dokonalá. Asi som si to všetko veľmi dobre nepremyslela, nepočítala som s tým, že ma prekvapí tento môj nevýdaný postoj k situácii.
„Pokoj, som tu ja. Poď.“ Ukľudnila ma Alex a pomaličky ma ťahala smerom k budove.
„Nemôžem.“ Zase som zastavila.
„Čo zabúdaš, som tu ja, nič sa ti nestane.“ Prehovárala ma. Nakoniec som sa premohla a spravila jeden krok, ďalší a ďalší až som sa ocitla na chodbe, kde na mňa každý pozeral akoby som spadla z neba, bolo to presne také ako prvý deň v škole na Slovensku, nič nové. Zhlboka som sa nadýchla a povedala som si, že „Toto je môj sen.“
Zasadla som do lavice, kde hneď predo mnou bola Alex, bola tu moja jediná opora. Netrúfala som sa k nikomu inému ozvať, ak nie k nej.
„Ahoj, ja som Lussy.“ Prihovorila sa mi jedna baba.
„Natally.“ Hovorím a pokúšam sa o umelý úsmev.
Asi minútu po tom čo zazvonilo hneď vstúpila do triedy učiteľka, prisahám ak by tu hovorili po slovensky, ani by som si nevšimla, že som v Anglicku, bolo to tu všetko celkom rovnaké, ani neviem čoho som sa tak bála.
„Slečna Natally Middleton?“ hľadala ma medzi žiakmi.
„Tu som.“ Prihlásila som sa.
„Podte nám o sebe niečo povedať.“ Vyzvala ma aby som sa postavila pred celú triedu, kde som o sebe mala niečo povedať.
YOU ARE READING
New Life (FF Niall Horan)
FanfictionČo sa stane ak si vymeníte totožnosť so svojou kamarátkou a budete klamať do očí človeka, ktorého ľúbite? Nie je také jednoduché skrývať, to kto v skutočnosti sme ..
