Bola nedeľa. Počasie sa v Londýne prudko obrátilo a nás už pár dní sužovali horúčavy. Keďže bol víkend mama sa rozhodla, že ma dnes vytiahne na pláž spolu s Emmou, ocko bol samozrejme zaneprázdnený. Ale takto krásnu nedeľu som nechcela stráviť iba v spoločnosti mojej mami a mladšej sestry, tak som zavolala Alex.
„Ahoj kráska, zbaľ si plavky. Dnes ideme na pláž.“ Oznamujem jej.
„Ako to fakt?“ Neverila mi.
„Naozaj. Alebo vieš čo, mama sa zastaví u vás. Dobre?“
„Akože pred naším domom?“
„Áno presne tam. Buď vonku, o pol hodinku sme u vás.“ Zložila som jej a vybrala si hľadať plavky. Bola to trošku dilema, keďže nové plavky som si tu nekúpila a mala som len tie zo Slovenska tak som sa s nimi musela uspokojiť.
„Slečna, už odchádzame.“ Zaklopala mi na dvere mama.
„Už idem.“ Pred zrkadlom som urobila posledné úpravy a zbehla dole k mame.
„Zastavíme sa ešte po Alex, dobre?“ Hovorím mame keď sme opustili obrovský dvor.
„Naviguj ma.“ Tak som pečlivo sledovala cestu aby som mame ukázala kde vlastne Alex býva. Raz som u nej už bola. Býva v menšom rodinnom domčeku, rovnako tak na okraji mesta.
Dostali sme sa do malebnej uličky, kde stáli domčeky krásne vyfarbené ako škatuľky.
Mama zastavila pred domom a pre istotu zatrúbila. Do minútky už bola Alex v aute a sedela vedľa mňa.
„Kam vlastne ideme, na akú pláž?“
„Na Climping Beach.“ Odpovedá jej mama.
„Ale veď to nie je tá najdrahšia pláž v blízkosti?“ Zašepkala Alex.
„Netuším.“ Kývla som plecom.
Cesta tam trvala takmer hodinu, pretože cesty boli plné áut.
Po vyplatení za celodenné vstupné sme sa ocitli na krásnej pieskovej pláži, s výnimkou, že táto pláž naozaj stála zato. Čistota tu hrala hlavnú rolu, na každom rohu stál stánok alebo bar s občerstvením.
Emma si ako naschvál zmyslela, že chce ochutnať zmrzlinu, tak sme sa najprv prezliekli do plaviek a nasledovali k prvému stánku so zmrzlinou.
Na obed bolo strašne horúco, to nás spolu s Alex prinútilo k tomu aby sme sa konečne namočili do vody. Síce bolo v Anglicku pár dní tepla, ale voda bola tak pekne studená, že v nej človek vydržal sotva pár minút ale na to ochladenie to celkom stačilo. Takú krásnu nedeľu pri opaľovaní som si ani hádam nevysnívala, celkom som zabudla na Nialla.
Chvíle strávené s mamou a mojou sestrou boli vždy jedné z najkrajších, aj keď mi tu ocko veľmi chýbal. Viem, že má dôležité stretnutia a rôzne iné veci, ale občas by si mohol nájsť čas aj na rodinu. S Alex sme obdivovali chalanov a komentovali všetko čo robili. Kedže sme neboli ďaleko od volejbalového ihriska, nenápadne sme stále pozerali a kochali sa krásou, no presne v tomto momente som si uvedomila, že ani jeden z chalanov, ktorí tam boli nie sú takí ako Niall.
Poobede prišla Alex so skvelým nápadom.
„Pôjdeme sa prejsť po pláži? Niekde až tam dozadu, čo nato hovoríš?“ Navrhla mi.
„Choď sa trošku prejsť Naty.“ Schmatla mi z rúk časopis mama a prísne sa na mňa pozrela.
„V poriadku, aj tak som to už dočítala.“ Postavila som sa z deky a okolo pásu som si obviazala šatku.
Kým sme prešli celú pláž, trvala nám to dokopy aj celú hodinku.
„Poďme sa pozrieť tam.“ Prstom ukázala na útesy.
„Zbláznila si sa? Medzi pieskom a útesmy teraz už určite nikto nebude.“ Krútila som hlavou.
„No ták, veď o čo ide ak tam nikto nebude.“ Prehovárala ma.
„Zabila by som ťa.“ Uškrnula som sa na ňu a kráčala po jej stopách.
Z diaľky som si neskôr všimla, že niekoho útesy a skaly predsa len lákajú.
„Aha našli sme civilizáciu.“ Rozbehla sa Alex smerom k ním.
„Stoj!“ Kričala som na ňu, zatiaľ čo som stála na jednom mieste. Zrazu sa ale Alex prudku zastavila a mávnutím ruky ma privolala k sebe.
„To ma podrž, pozri sa kto tam je.“ Povedala.
„Chalani a baby, určite sa dobre zabávajú .. poď otočíme sa a pôjdeme za mamou.“ V skutku som sa otočila na päte keď ma Alex chytila pevne za ruku a donútila sa ešte raz lepšie pozrieť.
„Hádam by si si mala zohnať okuliare, keď svojho Nialla nepoznáš ani z takéjto blízkosti.“ Naštvane povedala.
„Niall?“ Neveriacky som sa na ňu pozrela.
„No jasné, a sú tam aj všetci ostatní, poďme sa tam pozrieť, keď sme došli až sem.“ Predvídavo si začala upravovať vlasy.
„No to určite nie !“ Zaťala som zubami.
„Čoho sa bojíš? Veď ja som producentová dcérenka a ty moja najlepšia kamarátka, náhodou sme ich si stretli, nikto nič netuší .. nemáš sa čoho báť.“
„Harry ti musel asi veľmi učarovať, čo?“ Pozrela som sa na ňu, iba sa uškrnula a pevne ma chytila za ruku pričom som kráčala za ňou smerom k chalanom.
YOU ARE READING
New Life (FF Niall Horan)
FanfictionČo sa stane ak si vymeníte totožnosť so svojou kamarátkou a budete klamať do očí človeka, ktorého ľúbite? Nie je také jednoduché skrývať, to kto v skutočnosti sme ..