New Life (FF Niall Horan)

47. časť

„Dobré ránko, miláčik.“ Niekto vošiel do izby sadol si na okraj mojej postele a prešiel mi rukou po vlasoch.
„OMG to kto ma budí?“ Švihla som rukou a pomaličky začala predierať oči.
„Nialkó je tu pri tebe.“ Hľadelo na mňa jedno veľké slniečko. Štipla som sa do ruky aby som zistila či ešte snívam alebo je to realita.
„To,to.. čo?“ Koktala som a to len preto, že som bola zaskočená.
„Niesi rada, že tu som?“
„Hey, ale čo tu robíš?“ Musela som sa opýtať.
„Myslel som si, že som ti chýbal.“
Och keby si radšej nemyslel, hovorila som si v duchu, no mal šťastie, že mi vážne chýbal.
„Chýbal, ale no čo si nepovedal, že prídeš?“
„Ani ja som to nevedel, celú noc som nemohol bez teba zaspať, tak som ráno vstal a rozhodol som sa, že dnešný deň strávime spolu.“
Trochu ma to zarazilo, lebo ja som popoludní už mala svoj plán, ale odolať tomu aby som bola s Niallom to sa proste nedalo.
„Vieš čo?“ Pritúlila som sa k nemu.
„Čo?“ Opýtal sa.
„Milujem ťa.“
„Aj ja teba.“ Skoro sa zopakoval scénar z minula, čo nás pristihla Rosalli len s tým rozdielom, že sme ďaleko nedošli, lebo rodičia boli dnes doma. Víkend je víken.
„Tak pane, som len tvoja. Čo dnes budeme robiť?“ Opýtala som sa ho a začala vstávať z postele.
„Vonku je fajn teplo, čo tak bazén u vás na záhrade?“
„To beriem.“
Vstala som z postele totálne strapatá a v mojej super nočnej košeli ešte s krajším nadpisom na nej, že „ I´m sexi and I know it“ mi bolo síce trošku trápne ale Niall ma len podšťuchol.
„Ja viem, že si sexi.“
„Nežartuj.“ Hodila som po ňom vankúš z pohovky.
„Tak ty takto?“ Vrátil mi to druhým vankúšom.
„Kľud, kľud ešte sa len preberám zo spánku, to nieje fér.“ Povedala som.
„Večer to môžeme zopakovať.“ Navrhol.
Ani by som neprotestovala ale pre mňa víkend pre neho plno pracovných povinností.
„Večer budeš v rádiu..“ Skleslo som povedala.
„A hey.. máš pravdu.“
„Ale v nedeľu..“
„Čo v nedeľu?“ Zajasala som, že budeme spolu.
„A nič, to idem s chalanmi na jeden obed..“
„To nič zlatko, dnešok si užijeme.“ Povzbudila som ho.
Neskôr som ho vyhodila z izby lebo som sa chcela prezliecť do plaviek. Líčiť sa mi neoplatilo, kedže Niall bude určite v bazéne vystrájať. Zišla som dole a tam ma už privítali rodičia.
„Dobré ránko, pani Horanová.“ Zažartoval ocko.
„Vtipné, ešte stále som Middletonová.“
„Nevieme ako dlho..“ Odmlčala sa mamka.
Hm? Zase ich chytili tie ich stavy? Keď si myslia, že sa už o pár dní pôjdem vydávať?
„Kde je Niall?“ Opýtala som sa.
„Vonku v záhrade.“
Na nohy som si dala žabky a vyrazila dvere. Bazén sme mali až za domom, čiže som musela prejsť za roh domu. Z mŕtveho bodu sa na mňa zrazu vylialo vedro vody. Bolo mi jasné, že to nebola náhoda. Začula som len hlasný smiech.
„Niaáál, ja ťa zabijém.“ Začala som ho naháňať.
„A čo by si potom bezo mňa robila?“ Provokoval ma, keď sme behali po záhrade ako pomätení.
Naťahovali sme sa tam tak dlho, až kým s nami obidvoma nespadlo do bazénu.
„Pomóc, topím sa.“ Hral to na mňa.
„Ako sa môžeš topiť, je tu sotva 1,5 metra vody.“ Zabila som jeho ambície po tom ako ma chcel znovu dostať do vody.
„Tak mi to nevyšlo.“ Vyšiel z vody a prisadol si ku mne na lehátko. Tak sa pozrel na stôl, ktorý si tu vlastnoručne priniesol. Bolo na ňom jedla od výmyslu sveta.
„Čo si dá slečna?“ Opýtal sa ma ako barman na pláži.
„Koktejl.“ Povedala som aby to mal ťažšie. Potom tam začal machrovať s fľašou a na koniec mu to všetko spadlo na hlavu.
„Dobrý koktejl?“ Opýtala som sa.
„Výborný.“ Uškrnul sa.
Potom sme sa išli opaľovať. Navzájom sme sa natreli opaľovacím krémom a keď si nasadil čierne okuliare myslela som, že sa tam na neho vrhnem.
„Ako na dovolenke.“ Komentoval.
„Jasné s tým rozdielom, že za zadkom máme fotrovcov, ktorý nás určite špehujú.“
„Neboj sa, raz si urobíme vlastnú dovolenku kde nás nebude nikto otravovať.“
„Niall a vieš, ako ma dnes nazval ocko?“
„Ako, ak niečo zlé tak..“
„Nie, pani Horanová.“ Zasmiala som sa.
„A prečo nie?“ Vstal z lehátka a chytil ma za ruku.
„Natally Middletonová vezmeš si ma?“ Opýtal sa ma ale celkom vážne. Vtom so cítila ako sa mi plní detský sen, že ma niekto žiadá o ruku. Samozrejme, že to bolo myslené zo srandy, ale aj tak. I keď som si to predstavovala trošku inak. Romantické, možno pri večery, by si pokľakol povedal aby som si zatvorila oči a keď som ich otvorila stála predo mnou škatuľka a v nej prsteň.
„Áno rada sa stanem tvojou ženou.“ Znelo to tak poeticky, že som sa z toho začala totálne smiať.
„Síce tu nemám žiadný prsteň, ale bolo to skoro ako skutočné.“ Povedal.
„S tým rozdielom, že to bolo neplánované, čo?“
„Ale tak bola by to pekná predstava. Ty a ja keby sme boli manželia.“ Žartoval.
„Dobre vieš, že to sa nedá..“
„Prečo, čo by si si ma nevzala, hádam by si mi neutiekla od oltára.“
„Ale ty, ešte nemám 18.. Nemôžem.“
„Dlho čakať nemusíme..“
„Ak sa ti zdá 1 a pol roka málo, tak to so mnou budeš musieť vydržať..“
„Maličkosť, s tebou by som išiel aj..“
„Ani sa to neopováž dopovedať.“
„ .. Aj do obchodu.“ Povedal prvé čo ho napadlo.
„To by ti nebolo proti srsti, by si vykúpil celý supermarket.“
„Aspoň by sme nepomreli od hladu.“ Povedal.
„Sláva ak bude Natally s Niallom určite nezomrie hladom, ale zomrie od lásky ak ma hneď teraz nepobozká.“
Pod slnečníkom sme sa začali bozkávať keď ako inak zase nás vyrušila Rosalli.
„Ťa asi priťahuje čo?“ Zúril Niall.
„Prepáčte, ja vážne, Natally len, že ti zvoní mobil.“
Podala mi ho a celá červená ako paprika odcupkala preč.
„Prečo ľudia vymysleli ten mobil..“ Hromžil Niall.
„Ak by nevymsleli mobil, ani by sme neboli spolu, spomínaš, ako si mi napísal prvú SMS?“
„Tak to beriem späť, ale čo bolo také neodkladné.“
Pozrela som na obrazovku a tak mi svietilo upozornenie, že o hodinku mám stretnutie s Danielle.
„Prepáč, ide za Danielle.“ Vstala som a brala sa preč.
„Hey a to ma tu necháš len tak?“ Utekal za mnou.
„So mnou nepôjdeš..“
„A prečo sa vlastne máte stretnúť?“
„To ti nemôžem povedať.“
„Prosím, prosím môžem ísť s tebou?“ Prosíkal na kolenách kým som neprikývla.
„No dobre, ale keď mi to tam budeš kaziť, pošlem ťa domov.“
„Dobre, sľubujem ti.“
Obidvaja sme sa pobrali svojou cestou. Ja do svojej izby prezliecť sa a Niall do hosťovskej..