New Life (FF Niall Horan)

41. časť

„Bože, Ema. Musím ísť za ňou.“
Spomenula som si, že určite ju Rosalli nezobrala so sebou. Ráno ju asi nakrmila a dala spať. Urýchlene som utekala do jej izby. Opatrne som otvorila dvere a nazrela do postieľky. Vykuklo na mňa zlaté slniečko. Mala som šťastie, že to bolo decko, ktoré moc neplače. Bude mať šťastný život, veď sa narodila tak plakala preto sa asi bude smiať celý život. Múdre to decko.. pomyslela som si. Určite to ale nebude mať po mne.
„Poď sem, sestrička moja.“
Zobrala som ju na ruky. Teda bola už dosť ťažká. Niall sa tu ani neukázal, čo bolo jasné. Určite nemal rád tie veci tipu, obleč ju atď.
Mala už niečo cez 3 roky. Prvé slovo mala už dávno za sebou a pokúšala sa mi niečo povedať.
„Jéje.“ Hovorila detským jazykom. Nerozmýšľala som nad tým, čo tým chcela povedať. Vybrala som jej akési oblečenie a snažila sa ju obliecť. Bolo to beťár decko. Hádzala sa mi všade kde sa to dalo a zabila to tým, že mi utiekla z postele a mierila k schodom.
„Emá, poď sém.“ Volala som ju aby sa nepokúsila ísť na schody, ešte by nebodaj spadla, to mi k šťastiu netreba.
V pravej chvíli sa tam konečne objavil Niall. Vzal ju na ruky a prišiel ku mne.
„Neviem či som urobil správne ale tu ju máš.“ Vnucoval mi ju do náručia.
„Veď ju polož, už vie chodiť.“
„Prepáč, ja to s deťmi moc neviem..“
„To nevadí ja ťa dnes naučím kopu vecí.“
„Tak čo mám robiť?“ Opýtal sa.
Ja som potrebovala ešte upratať izby po chalanoch a tiež kuchyňu, ktorá vyzerala akoby cez ňu prešiel tank.
„Ja musím upratať, niekto na ňu musí dávať pozor.“
„Ty pôjdeš upratovať a ja budem s ňou pri tebe a bude dávať pozor na obidve.“
Ako inak vybral si tú najjednoduchšiu prácu.
Nemala som súhlasiť s tým, aby tu Ema ostala. Stavím sa, že teraz by sme si s Niallom užívali spoločné chvíle ale už je neskoro ľutovať to čo som odsúhlasila. Spolu sme sa všetci pobrali do kuchyne kde som začala upratovať. Pravdupovediac ani sa mi do toho nechcelo ísť. Ale Rosalli by ma určite vyhrešila. S veľkou nechuťou som sa do toho pustila.
„Tu Natally, ešte tu.“ Buzeroval ma stále Niall. Mala som chuť ho tam vykričať, ale keď som videla ako sa mu Ema usmieva v náručí zmäklo mi srdce a radšej som mlčala.
„To najťažšie už mám za sebou, teraz idem na tie izby. Však mi pomôžeš?“
„Mám Emu, chceš aby zase utiekla?“ Vyhýbal sa ručnej práci.
Tam aj tak v podstate nemám čo robiť, iba usteliem postele čo oni určite neurobili, otvorím okná aby sa trošku vyvetralo a konečne si sadnem na riť.
Vystúpala som zase hore všetkými schodmi, už mi bolo fakt ťažko. Prišla do izby kde spal Liam a Louis. Postele som mala ihneď za sebou.
„Počkaj, pomôžem ti.“ Povedal Niall a išiel otvoriť okná.
„Ja neverím, ty si mi pomohol.“
„Gazdínka moja, to bola maličkosť.“
Samozrejme, vybral si tú najjednoduchšiu prácu. V izbe kde spali Alex a Harry bolo už upratané.
„Ďakujem ti za to, že si.“ Myslela som v duchu na Alex. Určite to upratala ona.
„Tak, a konečne si môžem sadnúť.“
Pozrela som sa na hodinka a ukazovali 15:01.
Náročný deň. Zišli sme zase po všetkých schodoch a ja som sa hodila na gauč.
„Natí, čo to vobíš?“ Trhala ma za tričko Ema.
„Tomu sa hovorí oddych, vieš zlatko.“
„Ja sa čém hrať.“ Moc ma týmito slovami nepotešila. Niall sa na mňa len usmial, videl na mne, že som v úplnej beznádeji. Až teraz som si uvedomila čo vlastne Rosalli zažíva každý deň. Modlila som sa aby mi tam nezačala histerčiť, ako ona vie inak by som asi skapala. Mala som chuť ľahnúť si do postele a spať.
„Poď Ema.“ Vzal ju za ruku Niall a ťahal ju kdesi vonku.
Pozrela som na nich von z okna a Niall ju vozil na bicykli. Samozrejme, že mala svoj maličký. Niall sa len chytal za kríže, a v duchu určite nadával na to prečo s tým prišiel.
Smiala som sa z toho akí boli zlatí. A že vraj to nevie s deťmi. Vôbec to tak nevyzeralo. To že bol od nej mladší o fakt pekný kus rokov tuna vôbec nehralo veľkú rolu. Cítili sa ako vo svojom živle. Stále som ich pozorovala z okna, keď sa na mňa Ema pozrela a zakývala mi.
Niall sa pozrel tiež smerom ku mne, chytil jej ruku a spolu mi kývali. Musela som im to vrátiť a konečne trošku oddýchnutá som vyšla za nimi na záhradu.
„Tá má ale výdrž.“ Hneď to komentoval Niall.
Ema sa na neho pozrela s výrazom akoby mu rozumela.
„Vie hovoriť aj ľudskou rečou?“ Pýtal sa ma.
„Hovorí iba tou svojou, ale možno nám rozumie.“ Smiala som sa z neho.
„Natí, čeéém..“
„Čo chceš?“ Ukázala na pieskovisko, ktoré jej ocko špeciálne sám urobil.
Niall iba kýval hlavou.
Mala som povinnosť mu to vrátiť, po tom ako som ja upratovala a on sa iba zabával s Emou.
„Tak utekaj.“ Povedala som jej, a ona sa rozbehla smerom k pieskovisku.
Niall zo čela obrazne utrel pot a naznačil mi tým, že má dosť.
„Tá je ale hyperaktívna.“
„Po mne to nemá.“
Videla som vás ako ste sa vozili, náhodou vám to skvelo išlo.
„Viem, že som skvelý učiteľ, to netreba ani hovoriť.“
Ema už zatiaľ napĺňala formička pieskom a pokúšala sa urobiť tortu.
„Ná, jedz.“ Núkala mi to.
„Nie, Ema mi si daj.“ Myslela som to zo srandy. Ona si to ale vážne priložila k ústam.
„Nie, to nemôžeš jesť.“ Vzal jej z ruky formičku plnú piesku Niall a prstom ochutnal piesok.
„Hmm, výborne si napiekla.“ Hovoril to tak presvedčivo, že ak by som nevidel ako sa pri tom tvári, určite by som mu to uverila.
Bolo to od neho také zlaté, ani mňa by nenapadlo zjesť piesok.
Ema ostala zrazu ako stuhnutá. Prišla k Niallovi a ťahala ho za vlasy.
„Čúúvať.“ Hovorila stále dookola.
Niall na mňa pozrel pohľadom, že toto nikdy v živote neurobí, že s ňou mám isť ja.
Zobrala so to s rezervou a vzala Emu na WC.
Cestou som premýšľala o tom ako si obidvaja skvelo rozumeli. Niall sa snažil cez to všetko prekonať a správal sa k nej naozaj ústretovo.
Vrátili sme sa naspäť na záhradu k pieskovisku. Niall tu však nebol.
„Ďže jé ujó?“ Vytlačila zo seba Ema.
„To nie je ujo, to je Niall.“
Zlato na mňa pozrela a snažila sa to zopakovať.
„Ňáájl.“ Povedala.
„Áno, volala ma niejaká princezná?“ Vyšiel z kríkov Niall.
„Ema ťa volala.“
„Super, keď už vie Ema povedať moje meno tak to už skoro patrím do rodiny.“
Ema sa na mňa pozrela s úškrnom na hlave a rúčku držala na brušku čo znamenala, že je hladná.
„Je hladná, pôjdem s ňou do kuchyne niečo jej dať, môžeš si tu v altánku oddýchnuť.“
„A čo tu budem sám keď môžem byť s takými dvoma kráskami?“ Zalichotil nám a chytil Emu za jednú ruku a ja za druhú.
„Môžme ísť.“
Spolu sme sa pobrali skoro ako jedná rodinka do kuchyne.