New Life (FF Niall Horan)

21. časť

Cestou na javisko som si všímala Nialla, ktorý sedel na stoličke a prevracal očami, na znak toho, že ho to veľmi nebaví, no v momente keď som sa postavila na javisko pred všetkých ľúdí, spozornel.

Postavila som sa pred mikrofón a ľútostivým pohľadom sa pozrela na neho. Naposledy sa zhlboka nadýchla a rozhodla sa, že v úvahe budem hovoriť aj o tom, čo som tam pridala.

„Z môjho pohľadu je naozaj veľmi ťažké opisovať túto krajinu, no možno práve to, že som sa sem len pár týždňami presťahovala ma toto opisovanie veľmi zaujalo. Môj postoj nebude len objektívny, rozhodla som sa, že budem písať v súvislosti s mojím životom, aj o udalostiach, ktoré sa stali v posledných dňoch.“ Začala som vlastne napísaným krátkym príhovorom.

„Anglicko – krajina nekonečných kopcov a pokoja. Môj život sa začal v maličkom štáte s názvom Slovensko, no už od malička som mala bližšie skôr k západným krajinám. Môj ocko je Angličan, ktorý mi dával rady do života, ktorý ma ako prvý učil prvé anglické slovíčka. Vysvetľoval farby na obrázkoch, a v neposlednom rade, mi raz ukázal fotografie mesta, v ktorom žil, mesta Londýn.Už ako malú ma zaujali obrovské hodiny, ktorých skutočný názov je Big Ben. Neskôr som snívala o tom, že ak budem staršia pôjdem na London Eye. No a moje skutočné cesty zablúdili do Hyde parku.

Pred pár mesiacmi som sa dozvedela od ocka, že sa budeme sťahovať, sem do Londýna. Najprv som sa tomu veľmi tešila, pretože som snívala o tom, že sa sem raz dostanem. Bývať v takto nádhernom mesta, bola pre mňa veľká pocta. Moja povaha šedej myšky, sa mohla nadobro stratiť. To, že sa presťahujem sem, mi dodalo toľko sily, že som mala chuť sa naozaj zmeniť. Konečne som si chcela dokázať, že naozaj mám aj na niečo viac, ako je plno kníh v mojej knižnici, ktoré čítam, no nie preto, že by som sa nudila, ale preto lebo v knihách často krát nájdem odpovede na otázky, ktoré ma v živote trápia. Túžila som po tom, že o mne už ľudia nebudu rozprávať aká som tichá, že nemám vlastný názor. Chcela som zmeniť hlavne seba, no až teraz som zistila, že sa to všetko naraz nedá.

Moje prvé kroky viedli do Hyde parku, kde som v ten deň chcela premýšľať o všetkom čo sa mi stalo. Len na malú chvíľu som sa chcela vrátiť naspäť domov, na Slovensko. ...............“

Pokračovala som ďalej o tom, čo tvorilo podstatu celej úvahy. Po dokončení hlavnej časti som prerušila potlesk žiakov a učiteľov, ktorý mi venovali.

„Veľmi rada by som sa však vyjadrila aj k určitým veciam, ktoré sa stali v posledných dňoch.“ Všetci mi znovu začali venovať pozornosť.

„Chcela by som venovať svoju pozornosť ešte jednej osobe.“ Pozrela som sa na Nialla.

„Si jeden z mála ľudí, ktorý ma spoznali takú akou v skutočnosti som. Dokázal si mi veriť, aj cez to ako si tvrdil, že ma až tak dobre nepoznáš. Verím, že som ťa nikdy v ničom nesklamala, si môj priateľ, jeden z ľudí, ktorý mi navždy ostane v srdci. A aby si si Jemma Wanderwoodsová nemyslela, že som úboha krava a štetka ako si ma nazvala, dokazujem ti, že som v mnohých stránkach lepší človek ako ty, a ani zďaleka sa ťa nebojím, pretože aj keď neviem čo ti sadlo na nos, ešte netušíš o tom, čoho som naozaj schopná.“

V telocvičny vládlo úplné ticho. Na istú chvíľu som mala pocit akoby som urobila zle, no potom začalo tlieskať pár ľudí, medzi ktorými bola aj Alex a postupne sa k nej pridávali ďalší a ďalší. Dokonca aj chalani sa postavili a tlieskali, Louis sa mi klaňal a smial sa z toho všetkého. Bola som v šoku, nečakala som, že to takto dopadne. Každopádne mi bolo jedno či vyhrajem alebo nie, pretože to čo som chcela sa mi už splnilo. Všetci ľudia mi tlieskali, kvôli tomu, že som vyjadrila svoj skutoční názor a postoj k veci a najviac sa mi páčilo to ako som pred všetkými zotrela Jemmu, ktorá mi do toho nemohla ani len prehovoriť.

Po zúčastnení sa porotcovia išli dohodnúť o tom, kto by si zaslúžil prvú cenu, no a ja spolu s Alex a ostatnými spolužiakmi sme na verdikt čakali v triede.

„Môžem Alex?“ Odsunula odo mňa Alex Bety, ktorá bola moju spolužiačka, ale dosiaľ ku mne neprehovorila. Bola presne taká akou som bola ja, keď som žila na Slovensku, preto som ju celkom chápala, no veľmi ma zaujímalo prečo prišla práve za mnou.

„To ako si tam rozprávala o tvojom živote, celkom otvorene .. ma naozaj poučilo.“ Začal dosť neisto.

„Ale keď si sa postavila proti Jemme, som na tvojej strane. Dokázala si aká si statočná, raz chcem byť ako ty.“

„Chceš? Raz? Sprav to teraz, a začni už od zajtra.“ S úsmevom som ju objala.

Bola som tak šťastná, že môj príbej Bety pomohol, a hlboko vo vnútry som cítila, že ona nebola tá jediná, aj keď som vedela, že som si do cesty postavila veľkého súpera, nebojím sa jej. Pretože jej charakter mi nesiahá ani po členky !