New Life (FF Niall Horan)

37. časť

Hodila som pohľadom na Rosalli.
„Niečo sa deje, Natally ?“ Opýtala sa ma.
Prišla som k nej a prosebne som hľadela.
„Rosalli, však ma nebonzneš?“
„Zatiaľ ťa nemám dôvod bonzovať.“
„Neboj sa ten ešte príde.“
„Čo tým myslíš?“
„Príde k nám Niall, prosím kým niečo povieš prv si ma vypočuj.“
Bola dosť to dosť tvrdohlavá dáma v stredných rokoch, ale našťastie sme si dobre rozumeli. Pochopila ma, čo bolo pre mňa jedno veľké plus.
„No mám jednú podmienku.“
Aj keď som veľmi nechcela, nakoniec som k nej pristúpila. Koniec koncov jeden deň bez nej v dome to bude paráda.
„Urobím si 1 deň voľna a navštívim rodinu.“
„Dobre, máš to u mňa.“
Vidím to tak, že zajtra budem maž celý dom pre seba spolu s Niallom, ktorý mal mimochodom onedlho doraziť. Vonku však počasie nevyzeralo 2 krát dobre. Zamračilo sa a mala som dojem, že z diaľky počujem hrmenie.
„Nie, ešte to mi chýbalo aby bola búrka.“
Moc som tomu ale nevenovala pozornosť. Išla som naspäť do izby, pozrela do pekne poukladaného šatníka a snažila si vybrať čo najlepšie oblečenie. Ja viem, že to nebolo také podstatné, no my dievčatá sme raz také. To správne oblečenie som našla už keď som prehľadala polovicu šatníka. Nezvolila som si šaty, nezdalo sa mi to ako správna voľba po tom, čo som uvidela v okne ako sa strašne rozpršalo. Našla som štýlové a úplne nové džíny, tričko s akousi jednou z disney postavičiek a na nohy som ako inak zvolila stále nestarnúce converse topánky. Doma ich mám aspoň 15 druhov, sú to moje najväčšie lásky, teda druhé prvý je Niall.
„Som hrdá na to, že ich nosím.“ Smiala som sa popod nos.
„A čo vlasy? OMG. Po včerajšej sprche som ich mala ráno ako perie, všade mi niečo trčalo. Aspoň 10 krát som skúšala urobiť drdol, no vždy mi spadol. Dorazilo ma to a tak som ich prečesala ešte raz a upravila. Rozmýšľala som ešte nad malými mašličkami, ktoré sa Niallovi na mne vždy tak páčili. Zo šperkovničky som vybrala malú sponku s bielou mašličkou aby mi ladila k oblečeniu. Postavila som sa pred zrkadlo a vedela som, že mi stále niečo chýba.
„Líčenie! Ja trúba!“
Nikdy som sa moc extra nemaľovala, nepovažovala som to za podstatnú vec v živote. Niall mi aj tak povedal, že som krásna taká aká som a koniec koncov ľúbi ma práve pre moju osobnosť a srdiečko.
Aj tak som to vypustila z hlavy a začala šmejdiť po skrinkách kým som nenašla moju kozmetickú taštičku. Mala som v nej všetko od ceruziek na oči až po lesky na pery.
„Tu je to!“ Zvolala som víťazoslávne.
Krycí krém, používam ho namiesto make – upu, je lepší a nepríde mi na tvári taký umelý.
„Bez špirály to proste nejde.“ Moje blond mihalnice rázom zmenili farbu na očarujúcu čiernu.
Pred zrkadlom som ešte urobila poslednú úpravu, dala si mašličku do blonďavej ofiny skoro mi splývali s farbou vlasov.
Pýtate sa či som blondína?
„Áno, ale rozumovo.“ Hovorievali mi kamoši.
„Ale vážne od malička som blond, ale nedávno som si trošku dopomohla melírom.“
Dosť o mne!
Hodila som pohľad na výlohu voňaviek.
„Akú?“ Nevedela som si vybrať.
Išla som naslepo. Bola to sladká vôňa, neviem čoho, snáď sa mu bude páčiť.
Cítila som v sebe napätie aké dlhú dobu už nie.
Bolo to ako stretnutie po dlhých rokoch. V žalúdku som cítila mrvenie motýlikov, bolo jasné , že mám trému, i keď neviem z čoho.
Pripravená som čakala pred oknom ako manželka na muža, kým príde z krčmy s tým rozdielom, že som nedržala v ruke valček na cesto ale môj náhrdelník, ktorý mi dal Niall na výlete. Pred ocko som si ho totiž musela dať dole.
„Tak poď sem.“ Rozprávala som sa s polovičkou srdiečka.
„Teraz ťa dám tam, kde patríš.“ Zapla som si ho naspäť na krk.
Rosalli niečo dobré kuchtila v kuchyni, totiž cítila som tú vôňu až k sebe.
„Je tu, je tu!!“ Zvolala som.
Vonku sa však na potvoru nielen, že rozpršalo, ale spolu s bleskami sa spustil taký lejak, že nebolo vidno skoro ani na krok.
Otvorila som dvere od vchodu a spod prístrešku som zbadala Nialla ako sa usmieva i keď veľmi matne cez okno, po ktorom tiekli potoky dažďa. Motýliky ma už prešli a čakala som len na ten moment kedy bude v mojom náručí. Len čo otvoril dvere, rozbehla som sa za ním bez dáždnika, proste mi bolo jedno môjho oblečenia, účesu aj riasenky, ktorá nebola zase vodeodolná. Zahodila som všetky starosti rodičov, myslela som cestou utekajúc len na neho. Ešte krajšie bolo keď sa rozbehol za mnou. Do toho momentu som si myslela, že takéto veci sa fakt dejú iba v amerických filmoch, teraz som sa presvedčila na vlastnej skúsenosti. Kým som k nemu dobehla, už som bola celá mokrá aj riasenka bola isto rozrečená po celej tvári ale nevadilo mi to. Ten moment nášho stretu sa nedá opísať. Hodila som sa mu do náručia a silno sa ho držala. Mal silu ma chytiť a celú ma aspoň 2 krát otočil dookola. Následoval dlhý bozk. Vynahradil všetky malé pusinky. Ani som si nepredstavovala čo by som bez neho robila, to by sa proste nedalo žiť. Celí mokrí bez rozdielu, že pršalo čím ďalej tým viac sme sa obímali v daždi a hovorili si veci tipu :“ Milujem ťa a nikdy ťa nechcem stratiť!