Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Nečakané zistenie

Keď sme prišli na chatu, už tam niektorí boli. Obzerala som sa okolo seba. Chata bola vysoká a určená asi pre dvadcať, možno aj tridcať osôb. Seth si všimol moje zaujatie. Poťahal ma za ruku. Pozrela som naňho a on sa usmial. Znova ma poťahal za ruku. Tento krát som šla za ním s úsmevom na tvári. Za mnou šiel Tom, a na naše držiace sa ruky pozeral ako na zjavenie. Nevšímala som si ho. Seth ma dotiahol do chati. Moju tašku zobral on. Zaviedol ma do izby, kde boli dve postele. Nakoniec sa mi ta košielka bude asi aj hodiť. Pomyslela som si. Už som premýšľala nad hocičím, ale nie nad takýmito, ehm, vecami. Ťukol do mňa. Mala som asi priveľmi malé vnímanie okolitého sveta.  ,,Čo je?!" Opýtala som sa pohotovo.  ,,Horý niekde?!"  Seth sa zasmial.  ,,Nie, len som sa ťa pítal... Vlastne, to je jedno."  ,,Čo si sa ma pýtal?"  Nahodila som svoj nechápaví víraz.  ,,Pítal som sa,"  Začal hovoriť.  ,,či sa ti páči môj malí darček?"  Hneď som vedela čo tím myslel. Pozrela som sa na ruku. Bol tam.  ,,Áno. Je nádherný. Ďakujem."  Mal som sto chutí ho objať. No nemohla som. Vtrhol ku nám Tomáš.  ,,Čaute decká. Nejdete von. Začíname grilovať."  Povedal a už petikoval preč.

Večer

Bolo už dogrilované. Ja som sedela u Setha pri táboráku. Niektorý už šli spať.  ,,Idem si po vodu."  Povedal a zodvihol sa. Pozrela som sa za ním. Otočila som sa, a začala sa rozprávať s Tomášom. Už prešla hodná chvíľa, a Seth sa neukázal. Šla som ho pohľadať. Nebol pri bare, ani v chate. Z lesa som započula zvláštne zvuky. Šla som za nimi. Bežala som za tými zvukmi. Asi v strede lesa som sa zastavila. Videla som tmavú siluetu ako sa mení. Najpr bola normálna, potom z nej niečo virašilo a začala padať k zemi. Zrazu na mieste postavi stál vlk. Chcela som utiecť, ale zrazu sa mi prívezky šuchli o seba a zapíšťali. Vlk sa otočil smerom ku mne. Višiel na svetlo. Mal orieškoví kožuch. Pomali prišiel ku mne. Začala somcúvať. S malým rachotom sam vrazila do stromu, a zviezla sa k zemi. Začala som plakať. Počula som blízke dunenie láb. Zbohom život. Zbohom rodina. Zbohom Seth. Hovorila som si vduchu. Čakala som na smrť. Dunenie láb prestalo, a ja som započula ako nieča veľké a mohutné padlo na zem. Bol to ten vlk. Ukázal mi svoju veľkú labu. Mal na nej rovnaký náramok ako som mala ja. Najpr som nechápala. Pozrela som sa vlkovi do očí. Do priveľmi známich očí. Do očí, čo na mňa denno-denne hľadeli. Do očí, ktoré som poznala lepšie ako hocičo iné. Boli to oči Setha. Nevedela som, čo mám povedať. Bol to Seth. Malý orieškový vlk s orieškovímy očami.