Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Bol to len sen?

,,Je to len tým šokom. Nič jej nieje." povedala Sethova mamka. Medicínu ma v malíčku. ,,Ideme tancovať?" zapípala som dosť nedočkavo. Len sa zasmiali a šli dnu. Ja a Seth sme zostali ešte vonku. A ja som tak veľmi chcela ísť dnu... Po pravde, bola mi už zima. A neviem kde sa do mňa dostala toľká energia. ,,Ešte sekundu. Je tam dosť dusno. Neprejdeme sa?" chitil ma za ruku. Prešli sme okolo domu a šli znova dovnútra. Už nás chceli hľadať. A koľko je vlastne hodín? ,,Koľko je hodín?" opýtala som sa mamki. ,,Pol jedenástej. Zachvíľu bude únos nevesti. Tak sa nezľakni keď ťa niekto bude chcieť zobrať preč na chrpte." zasmial sa. Mňa to nejako nruchvátila. Tá predstava, že budem na upotenom chrbte stála za nič. ,,A vôbec, ako ma dostanú?" usmiala som sa. ,,Tak to neviem." zasmial sa. Pomali sme prišli dovnútra. Jikto tam nebol. Ticho. Ani stopa po svadbe. ,,Kde sú? Toto je určite len vtip!" povedala som a otačila sa na Setha. On sa pozeral akolo. V očiach mu bolo vydno strach. Takže on za to nemôže. Otačila som sa. Ale to bola nejväčšia chiba v mojom živote. Vyskočil na mňa-...

,,Píp-píp-píp!" zapípal mi telefón označujúci 4 hodiny ráno. Čiže moje vstávanie. Áno, vstávam skoro ráno aby som stihla ísť ešte von. Ale aj v takýchto skorích ranných hodinách stretnem pri izbe moju mamku ktorá je prichistaná ísť do práce. Brat ešte spí. Stáva až o 07:00. Takže výhra. Oca nemám. Zomrel záhadnou smrťou. Nikto nevie ako. Ale ten sen... Čo to bolo? Znova iba moje nočné mori. Nevadí. Idem sa umyť, osprchovať a obliecť. Vonku je poriadna zima, a k tomu sneží. Takže sa musím teplo obliecť.

Vybrala som si nejaké rifle, hnedý svetrík, biele tričko a šatku. Po ceste sa zastavím v knižnici. Takže si vezmem kabelku a peňaženku. Z nabíjačky som vytiahla mobil a šla dole. Napila som sa čaju čo spravila mamka. Raňajky si vždy nechávam aki posledné. Šla som si obuť topánky, dala si bundu (vlastne, načo vám to sem píšem? Máte to v médiach :}) a šla von. Skoro nikto tu ešte nieje. Aj keď je sobota, tak mamka musí ísť do práce a vstávam tak skoro. Tomášovi (môj lenivý brat) to je jedno. Vypne budík a spí ďalej. Ja to nedokážem vydržať.

,,Dobrý deň. Nemáte tu nejakú knihu od Johna Greena?" opýtala som sa knihovníčky. ,,Bohužial. Knihy od neho sú teraz dosť žiadané. Skúte to zajtra." usmiala sa. Aj ja som sa usmiala a šla preč. Šla som do papierníctva si pozrieť nejaké lepidlo na projekt do školy. Vytiahla som mobila, zapojila slychátak, dala som si ih do uší a pustila si pesničku Celibát od slzi. Milujem ju. Nevnímala som okolie o omilom do niekoho drgle že som skoro spadla. Ale ten chalan ma chitil nad zemou a spadol somnou. Nikto tu našťastie nebol a preto to nebolo až také zlé. ,,Prepáčte! Je to moja chiba." povedala som a pomohla mu postaviť sa. Nebol starý. Mohol mať tak 19 rokov. Ja mám 18. Takže je to podobné. ,,To je v pohode. Ja som mal dávať pozor na cestu." postavil sa a pozrel na mňa. Naše oči sa spojili a ja som hneď vedela kto to je. To je ten Seth z môjho sna! ,,Nevideli sme sa už náhodou?" opýtal sa. Pokrčila som plecami. ,,Aj ja mám taký pocit." povedala som a obaja sa zasmiali. ,,Som Seth." usmial sa a podal mi ruku. ,,Emily." podala som mu svoju. Pomali sme šli mestom a potom ma pozval na kávu a kroasant. Prijala som to.

Síce teraz nesme kamaráti, ale sme niečo viac. Mame sa radi a budeme mať malého chlapčeka.

❤!KONIEC!❤
Je to tu! Je tu koniec. Tomuto príbehu som sa snažila vyhíbať, pretože nemám rada konce :). Ale je to tu! Koniec knihy. Ešte chcem poďakovať pár ľuďom :*

POĎAKOVANIA:

V prvom rade ďakujem mojej kamarátke Melanie že mi ukázala túto stránku.

Ďalej chcem poďakovať znova Melanie zato, že mi vie poradiť a vyjadriť svoj názor.

Znova chcem poďakovať Melanie, a to za to, že ju môžem nasrať ako len chcem ale stále ma toleruje :)

Ďalej chcem poďakovať Vám, čítateľom čo ma posúvate vpred a píšete krásne komentíky a dávate voľti.

Chcem poďakovať aj tím, čo ma gramaticky opravujú :) Neviem slovenčinu :3

A ďakujem znova hlavne Melanie, že mi dokáže pomôcť keď som v úskich a podrží ma, keď sa cítim nahovno :) I ❤ U (#NoHomo)

To je všetko. Poslední podpis v tejto knihe:

Vaša Alenka ;*

Posledné Ps: 750 slov...