Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Mucha

Spala som kľudne na strome, keď tu zrazu: ,,Bzzzzz... Bzzzzz..." začala mi okolo ucha lietať mucha. No skvelé! Len sa pohnem a zašramotí to!
A to znamená, že ma nájdu vlci.
A to znamená, že bude Seth vidieť ako trpím.
A to znamená, že nebudú môcť zabiť Katherine.
A to znamená, že bude zabíjať ľudí.
Asi tak to ide v mojom prekliatom živote. Ale ta mucha ma štve! Ak ma nájdu len kôli nej, tak sa prebodnem!
Začínam sa oháňať rukami okolo seba. Je počuť praskot vetvi. A potom... Bum! Dopadla som na zem. Do chrpta mi sterelila neznesitelná bolesť. Nemohla som sa ani posadiť. ,,To fakt?! Práve teraz, keď to nepotrebujem?! Bože! Čo som ti spravila?!" ziapala som na celý les. To ma musel počuť aj človek. Schúlila som sa do ,kĺbka'. Aspoň ako mi to chrptica dovolila (teta mala niečo s chpticou. Starala som sa o ňu celé prázdniny! Viem o čom píšem!). Zatvorila som oči a premýšľala oživote takej malej mušky. Ako vníma svet ona? A ako ho naozaj vidí? A čo si myslí o veciach menšej od nej? A čo počuje ona keď ja počujem teraz dunenie láb? POČKAŤ?! Dunenie láb?! ,,Už si vzdala tú hru na veveričku?" opýtal sa pobavený hlas. Otvorila som oči a zahľadela sa do tváre. ,,Seth?! Čo ty tu robíš?!" zaškriekala som. ,,Ja? Nič. Len ťa hľadám vo smrteľnom strachu že či si ešte živá a či ťa niečo nezožralo. Inak nič? A čo tu robíš ty?" opýtal sa a usmial do širokého úsmevu. Skôr by som teraz zdrhla na strom! Ale čo už. ,,Ja? Nič. Len sa skrívam pred svojím budúcim manželom z jedného veľmi závažneho a tajného dôvodu a on o tom nemôže vedieť nič, inak by sa trápil do konca môjho mizerného a zatratenéno života. Nič závažne." usmiala som sa aj ja. Hoci som mala chuť ziapať. Chrptica sa mi zrovnávala, narovnárala a liečiala. Ale držala som jazyk za zubamy. Seth našpúlil pery. ,,A čo? Moja veverička spadla z jej stromčeka? A zalomila si chrpticu? Ten praskot by som počul aj 800 metrou od teba." zasmial sa. ,,To na smiech nieje! Vieš ako to bolelo? A ako bolí to hoje-" shit! Ja som zabudla že o ničom nevie. Pozrel sa na mňa so zdvihnutým obočím. Prevrátila som oči. ,,Pomôžeš vstať tvojej veveričke a dať ju na strom? Inak bude smutná." urobila som psie oči. Zasmial sa. ,,No to určite! Aby znova padla na zem? Nie! Ideš pekne s ockom domou! A nebudem brať ohľad na žiadne oči a hocičo iné! Ideš pekne domou a spať do tvojej postielky. S Bellou som to vybavil." povedal a zdvihol ma na ruky.
Ako to myslel že Bellou? Nie náhodou učiteľkou Bellou? To je teraz jedno! Seth ma berie do mojej postele! Konečne sa vyspím! A ráno znova zdrhnem! Zaspávam v Sethovom náručí. Je to omnoho lepšie ako tvrdý strom. A aj teplejšie! Zatváram oči a upadám do rýše snou...

Ďalšia časť! Ďakujem za komentíky, hviezdičky a všetko čo robýte!!

Vaša Alenka ;*

Ps: 503 slov...