Narodeniny

702 63 1
                                    

Bella, Seth, Thomas, Tomáš, moja mama a ja. Zostava skoro dokonalej večere. Skoro. To slovo má takú silu. Skoro pre to, že mama spálila večeru. Skoro pre to, že Thomas mal trochu viac zábavní deň. Ale to nič. Konečne je noc. Moja mama a aj Sethova mama dovolila, že Seth môže zostať na noc. Je tmavá, čierna a smutná noc. Dnes som nemala dobrú náladu. Presne tento deň pred asi rokom zomrel môj otec. Na večeri som len hovorila:,,Uhm, Dobre, nie, eem..." Nemala som chuť sa dnes baviť. Pomaly som padla do krajiny snov.

O niekoľko mesiacov neskôr

,,Čo by si chcela k narodeninám?" Pýta sa Seth pri našej večernej, až nočnej prechádzke parkom. ,,Teba. Nič viac, nič menej." Odpovedala som s úsmevom na perách. Zajtra mám narodeniny. Pomaly sme prišli k domu. Pobozkal ma, poprial dobrú noc a odišiel. Ja som odišla do izby, umyla sa, prezliekla sa a šla spať. 

Noc som mala bezsennú. Ráno som sa zobudila celkom oddýchnutá. Vstala som a šla sa umyť. Vidno že mám narodeniny. Všetko som mala prichystané. Kefku, pastu, dokonca aj oblečenie. Bolo na stoličke. Ružové šaty. Neznášam ružovú. Zobrala a zahodila som šaty do rohu mojej izby. Konečne osemnásť rokou. Zobrala som si modré šaty. Boli oveľa krajšie. Pod stoličkou som našla biele baleríny. To bolo lepšie. Obliekla som sa a šla dole. Bolo asi 13 hodín. Nebola som ani hladná. Zišla som dole a zľakla sa. ,,Všetko najlepšie!! Všetko naj!!" Začali kričať. Niekto mi zakryl oči. ,,Všetko najlepšie." Povedal niekto veľmi potichu. Bol to Seth. Mal na sebe košeľu bez motýlika či kravaty. Potom rifle, a aj tenisky pod kotnýki. Páčil sa mi. niečo mal vo vrecku. Prišli a nahrnuli sa ku mne gratulanti s kiticamy, bomboniérami a malými sprosťami, ako napríklad: Náramok, náhrdelník, sklenená postavička a podobné. Potom prišiel Seth. Bol úplne posledný. ,,Včera som sa ťa pýtal, čo by si chcela. Povedala si že mňa. Tak som potom vbehol domou, zobral svoje úspory a kúpil ti toto." Povedal a vytiahol z vrecka malú škatuľku. Otvoril ju a pokľakol na jedno koleno. Bol v nej malí strieborný prsteň s asi 5 kamienkami. 1 veľký modrí a 4 po stranách veľkého. Boli biele a zelené. ,,Od prvej chvíle som ťa videl ako môjho strážneho anjela. Videl som ťa v kvetinách na lúke v hore. A teraz som pred tebou, a pýtam sa ťa: Emily, vezmeš si ma?" Rozbúšilo sa mi srdce. Ostatný na nás pozerali ako na nejakých ufónov. 

Túto časť píšem deň pred mojím odjazdom preč k babke. V budúcej časti sa dozviete, ako Emily odpovie. V komentoch môžete typovať! Ďakujem za prečítanie a prajem krásne prázdniny! Vaša Alenka;*

 

Vlčie dievča {DOKONČENÉ}Where stories live. Discover now