Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Nemocnica

Zobudila som sa. Pri mne som počula mamu, Toma a Setha. Pomaly som otvorila oči. Pálili ma. Začala som vnímať aj iné hlasy. Do očí mi začala byť biela farba. Chcela som sa posadiť, ale nešlo to. Niekto ma znova zvalil na posteľ. Tú tvár som si zatiaľ nevšímala. Začula som pípanie. Potom som si uvedomila, že som v nemocnici. Na posteľ ma strčila mama. To pípanie bolo z prístrojov. A tá biela je z nemocničnej izby. Hneď som chápala všetkému. Doma som asi nezaspala. Ja som odpadla. ,,Neboj sa zlato! Ššš! To bude dobré!" Utešovala ma. Ona sama plakala. Chcela som ju objať. Nemohla som. Držali ma malé hadičky. V ruke som mala ihlu. Ihly nemám rada. Rýchlo som odvrátila zrak. Pre tie sprosté hadičky som nemohla objať mamu. ,,Mami, nemohla by si sa ešte trocha predkloniť? Chcela som ťa objať." Popýtala som sa jej. Ona sa len predklonila. Konečne som ju objala. ,,A ako som sa sem dostala?" Chcela som vedieť. ,,Doma ti prišlo zle, a odpadla si." To ma zaskočilo. Poslednú dobu som odpadla už dva krát. Potom som počula ako sa otvorili dvere. Do izby vošla sestra. Pozrela sa na mňa. ,,Už ti je lepšie?" Opýtala sa neisto. ,,Áno, je." Povedala som zase ja. Bolo vidno, že sa jej uľavilo. ,,Prosím vás," ukázala na moju mamku. ,,môžete ísť so mnou?" Mamka ma pustila, a pobozkala na čelo. Potom odišla. Keď som si myslela že ku mne nikto nepríde, prišiel Tomi a Seth. ,,No teda! Mysleli sme si, že si mrtvá!" Povedal Tom. Seth sa pozrel na Toma. ,,Bola si biela. Kruhy pod očami tmavé. Ja som vedel že si len odpadla. Ale Tom tam začal kričať a ešte neviem čo." Obaja sme sa pozreli na Toma. Nevedela som čo robiť. Či sa smiať, alebo Plakať. Na koniec som sa usmiala. ,,Mám skvelého braška. Aj ja by som sa bála keby tom bol ako ja a odpadol. Sme na rovnakej vlne." Spomenula som si, keď odpadol Tom. Bol na tom lepšie ako ja. Mal lepšiu farbu a nemal kruhy pod očami.

Ďakujem za pozretie! Prepáčte že som dlho nič nenapísala. Mala som zákaz na notebook. ;*