Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Miesto

Prebudila som sa na starom gauči. Mal vínovo červenú farbu a čierne ornamenti. Bola som v tmavej miestnosti s oknami. Ale okná boli zatiahnuté. Miestnosť nebola veľká, ale okná boli. Mohla to byť nejaká relaxačná miestnosť. Bola tam gitara, 2 rádia, bubni a lopta. Chvíľku som ešte ležala na gauči, ale potom som vstala. Všade okolo mňa bol prach. Dlho sa to tu neupratovalo. Prach mi ale prezradil, žale ma sem niekto pritiahol. Boli tam 2 stopi. 1. Moje ťahavé stopi
2. Nejaké normálne chodiace stopi s topánkami. Začínala som sa báť. Koľko je vlastne hodín? A čo Seth? Už ma hľadá? Nebudú sa o mňa báť? A čo Tomi a mama? Sú v poriadku? Dúfam že hej. Nesmie sa im nič stať a nesmú ani o ničom vedieť. Z môjho myslenia ma virušil nejaký hlas. ,,Tak už si hore? Báli sme sa že príjdeme o našu návnadu." Návnadu? Prečo návnadu? Ja nechcem byť návnada! Pozrela som na ňu nechápavím pohľadom. Zdvihla jedno obočie. ,,Ty to nevieš?! Máme ťe ako návnadu! Chceme zničiť vlkolakou. A ty nám pri tom pomôžeš! Budeme ťa mučiť a rezať a..." nedopovedala to. Do úsmevu jej skočil jeden chalan. ,,Suize, nevistraš nážho hosťa. Ahoj, ja som Brendon. Dúfam že ti Suizen nespôsobila šok. Ešte nieje dlho ulho upírom. A nieje sama. Takže, keď budeš chcieť utiecť budeš musieť sem dotiahnút tích tvojích vlkou. Hlavne buď v pohode." povedal, vibral z vrecka nožík a urobil mi reznú ranu na zápestí. Vikríkla som v agónií bolesty. Začala mi tiecť krv. Kvapkala na zem. Pomali sa tam začala robiť malá kalúž. Začala som si stískať zápestie. ,,Toto ti budem robiť každých 12 hodín. Budeš tu s nami, pokiaľ tu neprídu tí tvojí kamaráti. Skús sa tu veľmi netúlať. Mohlo by sa tu stať malá nehoda." povedal so smiechom Brendon. Mne to nebolo smiešne. Sadla som si na gauč. Potrebovala som podporu. Podporu niekoho milovaného. Pozrela som sa na ruku. Mala som na nej prsteň aj prívesok. Začala som sa sústrediť na Setha. Chýbal mi až príliš. Nemohla som sa sústrediť na nič iné. Myslel na neho každý kúsok mojej mysle. Nemohla som si nevšimnúť že naťahujem svoj štít. On márne hľadal Sethove telo. Začala som sa na neho sústreďovať ešte viac. Látka sa naťahovala ďalej a ďalej. Nakoniec som ho aj našla. Konečne som cítila jeho teplo, lásku, nehu a starostlivosť. Tak mi ten pocit bezpečia my tak chýbal. Konečne som cítila jeho obrisi tela. Poslala som mu správu. Niečo ako SOS. Pomoc! Seth, pomôž mi! Potrebujem ťa! Pomôž mi! Začala som na neho volať. Asi to nemalo zmysel. Len som sa unavila. Pomali sa mi zatvárali oči. Nemohla som sa ho inak dotknúť. Dúfam že dostal Seth moju správu. Ja už nemám silu. Potrebujem ho! Potrebujem bezpečie!