Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Nič, nikto

Snažila som sa zaostriť. Pozerala som sa na asi tri osoby. Niečo zimné mi začalo stekať do žíl. Najnepríjemnejší pocit na svete. Ale konečne som mohla zaostriť. Videla som mamku, Tomiho a nejakého chalana. Bol mi povedomí. Objal ma. ,,Ach bože! Tak som sa o teba bál! 3 dni si sa ani nepohla!" povedal mi do vlasov. Nechápala som prečo to robý. ,,Ehm, prepáčte. Ale kto ste?" opýtala som sa. Hneď sa odomňa odtiahol. Pozrel na mňa nechápavím pohľadom. Pozrela som sa na mamku. Ona na mňa pozerala rovnako. To isté aj Tomi. ,,Mami, kto to je? Povie mi to niekto?!" zdvihla som hlas. Mamke sa asi odľahčilo. ,,To je Seth. Si s ním zasnúbená. Nepamätáš sa na narodeniny? Na tvoje 18 narodeniny? Bože! Čo sme ty spravili že nás tak trestáš?" to už plakala. Poriadne ma to zaskočilo. Ja som zasnúbená?! Ako to, že o tom neviem?! Rozbúchalo sa mi srdce, a prístroje začali buchať ako bláznivé. Nahrnuli sa mi do očí slzi. ,,A-ako to že o tom neviem?! Prečo?! Nepamätám sa! Prečo to hovoríte až teraz?! Prečo som v nemocnici?! Čo sa stalo?!" to som už vrieskala. Vtom sa roztvorili dvere. Stál v ních doktor. Prišiel ku mne a chcel mi dať do ruky ihlu. Začala som sebou trmať. Tomi a Seth ma chytili aby doktor mohol vpichnúť. Potom následovala bolesť. Ďalej som už nič nevnímala.

Pohľad Setha

Nespal som už skoro 3 dni. Bál som sa, že sa Emi nikdy nezobudí. Už som strácal nádej. Zrazu otvorila oči, zhlboka sa nadýchla a pozerala okolo seba. Chvíľku sme ja, Emilyna mamka Rose a Tomi nehybne stáli. Ďalej som to nevidržal a objal ju. ,, Ach bože! Tak som sa o teba bál! 3 dni si sa ani nepohla!" povedal som a objímal ju. ,,Ehm, prepáčte. Ale kto ste?" opýtala sa ma. To ma zaskočilo. Pustil som ju a nechápavo sa pozrel na ňu. Potom sa pozrela na Rose a Tomiho. ,,Mami, kto to je? Povie mi to niekto?!" hovorila už hlasnejšie. Rose sa odľahčilo a na stotinu sekundy sa pozrela na mňa. ,,To je Seth. Si s ním zasnúbená. Nepamätáš sa na narodeniny? Na tvoje 18 narodeniny? Bože! Čo sme ty spravili že nás tak trestáš?" povedala a už jej stekali slzi po líci. Prišiel som ku nej a objal ju. Vtom sa prístroje ako bláznivé rozbúchali. Počul som ďaleké kroky doktora. Emi mala slzi nakrajíčku. ,,A-ako to že o tom neviem?! Prečo?! Nepamätám sa! Prečo to hovoríte až teraz?! Prečo som v nemocnici?! Čo sa stalo?!" vrieskala. Hneď na to sa rozleteli dvere a v nich stál doktor Brown. Prišiel k Emi a vitiahol inekciu. Chcel jej ju dať do ruky. Ona sebou začala trmať. Šiel som im pomôcť. Ku mne sa pridal aj Tomi. Chytili sme ju a pritisli jej ruky k posteli. Doktor jej pichol inekciu na uspanie do ruky a mi sme ju pustili. Iniekcia pôsobila naozaj rýchlo a hneď bola mimo. ,,Teraz bude asi tak 4 hodiny spať. Choďte si oddýchnuť aj vi. Naše lôžka sú vám k dispozícii." povedal doktor a rýchlim krokom odyšiel. ,,Choďte sa vispať. Ja dám na ňu pozor." povedal som a pozrel sa na Rose a Tomiho. Nenamietať. Zažili si to keď sme tu boli druhý deň. Potichu odyšli. Konečne som bol s ňou sám. Sám. Moje srdce bolo prázdne a zlomené na mikro kúski. Nezložil by ho len tak niekto. Bol som sám, ako kôl v plote. Sadol som si na stoličku vedľa postele a chytil Emi za ruku. Je tak krásna keď spí. Je ako kryštál na jej prstene odo mňa. Sme spolu spiati. Noták! Sústreď sa na vašu lásku! Nádej umiera ako poseldná! Povedal nejaký hlas vo mne. Nerob si srandu! Ona vie urobyť štít len pre teba. Tak ty vieš urobiť stýt len pre ňu! Noták! Nedošlo ti to ešte?! Niečo vás spája! Sústreď sa! Kričal na mňa. Naozaj som sa začal sústrediť. Pomali som cítyl gumu. Ono to ide! Musím sa snažiť!

Pohľad Emily

Som na lúke. Všetko tu krásne vonia kvetmi. Ruže, klinčeky, margarétky... Ale niečo tu je iné. Niečo tu nepatrí. Spomienky namiesto oblohy? Prečo je na nich Seth? Počkať! Už si spomýnam. To je môj vlk. Ale prečo som to nevedela skôr? Chitám ruku a vidím tvár. Tie orieškové vlasy rozcuchané do všetkých strán. Druhou rukou ich rozcuchávam ešte viac. To mu robým vždy. Tá hnedá a meká ruka. Tie plné pery ružovej farby s červením nádychom. Prechádzam po nich prstom. Sú tak mäkké. Tak teplé. Oči ako 2 oriešky. Pozerá na mňa môj Seth. On mi robý to isté. Pomaly prechádza až k krku. Pritiahne si ma a pobozká ma. Začnem spolupracovať. Som šťastná. Odťahujeme sa od seba ale stále sa opierame o seba čelom. Dávam si hlavu na jeho mäkkú a teplú hruď. Objímam ho okolo pásu. On si dá hlavu na moju hlavu, objíme ma okolo pásu a dá mi pusu do vlasou. ,,Tak som sa bál, že na mňa zabudneš." povie šeptom. Objímeme sa ešte silnejšie. Potom sa mi stráca v rukách. Hmatkám po tuhej hmote. ,,Seth? Seth, kam ideš? Neodchádzaj! Cítim sa tu tak sama! Ostaň tu! Prosím!" to už plačem. On mi zakýva a pošle vzdušnú pusu. Potom stráca farbu a mizne v ničom.

A je tu dĺĺĺĺhej dobe ďalší diel. Čo myslíte? Bude si na Setha v ďalšej časti Emily pamätať? Som zvedavá. Napíšte to do komentou! Ale naozaj! KOMENT!!
Vaša Alenka ;*

BTW: Idem robyť niečo pre moje zdravie... Takže časti budú vichádzať po nociach / večeroch / ránach.

Ps: 918 slov...