Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Príprava

Keď som prišla domou

Domou, sladký domou. Alebo skôr izba, sladká izba? No, to je jedno. Každú chvíľu príde Seth. Chcel prísť na moje privítanie. Ja som to nechcela, ale oni povedali:,, Nie, iba ja a zopár známych... Musíme ťa privítať, že si konečne doma..." Ach! Neznášam to! Chcem byť v mojej izbe sama. Ale nie, moja mama povedala nie. Však uvidí. Za to adoptovanie mi zaplatí. Ale to nič. Musím sa pripraviť na večeru. Vezmem si fialové šaty s bielymi bodkami, čiernym opaskom a krátkymi rukávmi. K tomu si dám čierne lodičky a vlasy do drdolu. A teraz už len nájsť tie lodičky. Dala som ich do skrine. Prišla som k skrini, otvorila ju a našla ich tam. Zobrala som ich do ruky a vyskúšala. Boli mi dobré. Dala som si ich dole a šla sa obliecť do šiat. Mali zapínanie na zips. Rýchlo som si ich navliekla, zapla a šla si urobiť vlasy. Drdol som si robila asi minútu. Ešte upraviť. Pomyslela som si. Zobrala som lak na vlasy, tenký hrebeň a nejaké okrasné sponky. Začala som striekať, česať a zasúvať neposlušné pramienky vlasov do drdolu. Jeden mi stále vyletel von. Došli mi nervy. Zobrala som nožnice a odstrihla ho. Teraz to bolo dokonalé. Tie sponky som ani nepoužila. Nebolo treba. Otočila som sa a šla si obuť lodičky. Čierne, blbé a lesklé topánky. Tak ich volám. Keď som mala 16 rokou, nevedela som v nich chodiť. O asi mesiac mám narodeniny. Som zvedavá čo urobí moja mama. Ja pôjdem von oknom preč. Medzi tím čo som rozmýšľala a obúvala sa mi niekto zaklopal na dvere. Vytrhlo ma to zo zamyslenia. ,,Áno? Môžeš vojsť!" Zakričala som. Do izby vošla mama. ,,Už si?" Opýtala sa ma. ,,Áno, už som. Už tu sú tvoji známi?" Chcela som vedieť. Pozrela sa na mňa. ,,Máš veľmi milú pani učiteľku." Povedala. Na moje prekvapenie som nepovedala nič. Zdvihla som sa, pozrela na mamu a prísne dodala: ,,Dúfam že si nepozvala celý kabinet! Stačila by večera len s tebou, Tomim a Sethom." Povedala som podráždene. Vtom vtrhol do izby Tomáš. ,,Poďte dole, všetci už čakajú!" Povedal a svižne odišiel. Mi sme sa pobrali za ním.

Ďakujem za prečítanie! Prepáčte že som dlho nič nenapísala. Nemala som čas. Vždy keď som už bola pri notebooku ma niekto zavolal aby som umyla riad, vysávala, atď. Dúfam že sa nehneváte. Alenka ;*