Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Chvíľa napätia

Zobudila som sa na posteli. Čudné. Pomyslela som si. Odpadla som v lese a zrazu som tu. Všimla som si Setha. Pozeral sa na mňa ako teľa na nové vráta. ,,Konečne! Tak som sa bál!" Povedal a už-už chcel plakať. Chytila som ho za ruku, a stisla ju. Znova sa na mňa pozrel. Niekto zaklopal na dvere. ,,Môžem?" Opýtal sa niekto. Pustila som Setha a on prešiel ku dverám. Otvoril ich. Do izby vošiel chlapec. Bol vysoký asi ako Tomáš. ,,Je ti lepšie?" Opýtal sa ma. ,,Áno. Čo sa stalo?" Opýtala som sa. Pozreli na seba. ,,Ti si nič nepamätáš?" ,,Pamätám sa na to, ako mi všetko ochablo a potom..." Už som po slove potom som už nemohla hovoriť. Zvlhli mi oči. Spomenula som si na ten sen. ,,A?" Opýtal sa ma ten chlapec. Pozrela som naňho. ,,Asi som adoptovaná! Mala som sen s jednou paní. Mala ma na rukách a podávala môjmu otcovi. Ten ma objal. Potom som už nič nevidela, lebo som sa zobudila tu." Obaja sa na seba pozreli. Tú časť so zobudením a zaspaním som radšej preskočila. ,,A ako som sa sem vlastne dostala?" Opýtala som sa. ,,Doniesli sme ťa sem. Mimochodom, ja som Thomas." Povedal a usmial sa. ,,Ja som Emily Kráľová." ,,Dobre Emily, teraz sa musíme porozprávať. Poď dole do kuchyne." Prikývla som a zišla z postele. Thomas šiel predo mnou. Seth bol pri mne a držal ma za ruku. Zdola som začula hlasy. ,,...zubami." Počula som koniec vety. Zišli sme dole schodmi. WAU! Pomyslela som si. Toľko priestoru. Kuchyňa bola veľká ako moja nová izba. A tá je poriadne veľká. Obývačka bola veľká ako Tomiho izba. Keď sme prišli do obývačky, všetkých som videla. Boli tam asi deviati chlapci. Boli vo veku ako Seth, okrem jedného. On bol vyšší ako ostatný, a bol aj svalnatejší. Vlasy mal krátke a čierne. Keď ma uvidel, prestal rozprávať. Otočil sa ku mne a povedal.