Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Potok

Nemohla som sa ani pohnúť. Všetko ma bolelo. ,,Zlez dole!" zakričal znova ten chalan. ,,Zlato, nebuď ako malá a zlez dole!" zakričal na mňa Seth. Nebudem ich počúvať! Nesmiem! ,,Poď dole, inak vyleziem za tebou hore!" zakričal na mňa znova Seth. Pokrútila som hlavou. Počula som škrabanie kôri a praskot vetví. Musela som sa postaviť a ísť na ďalší strom. Skočila som a šla ďalej. Vďaka Katherinému rýchlemu liečeniu som nohu mala skoro zahojenú. A lepšie som sa odrážala. Skočila som na ďalší strom a z neho na ďalší a ďalší. Museli na mňa pozerať ako na prízrak. Zastala som a sadla si. A znova som počula škrabot. Seth za mnou ,skákal' ako divý. Nevládala som kôli vičerpaniu z mojej a aj Katherinej strani. Obe sme museli niečo robyť. Jedna viac ako druhá. Ďalej som skákala len tak. Nešla som nikde ďaleko ale ani veľmo blízko. Nechcem aby ma chitil. Pri už asi 70 skoku som to vzdala. Som až príliš unavená a nie dostatočne rýchla. Po vetvách už len chodím až zastanem. Už to nemá cenu. Budú vidieť ako plačem. Ale počkať! Vidím potok. A dokázala by som doňho skočiť! Len sa musím rozbehnúť! Púšťam sa stromu, idem do zadu a rozbieham. Skôr ako by stihol Seth niečo urobyť skáčem a následne dopadám do potoka. Potopila som sa. Sekundu sa dávam do kľudu a potom hneď vináram. Vlci na mňa vyjavene pozerali. Nadýchnem sa čerstvého vzduchu a plávam čo najďalej. Len ten chalan vie, že som zranená. A ešte aj budem.
Keď pôjdem riekou, zakrijem stopy! Aspoň ju stratia a ja vystúpim na druhom brehu. Teraz budem ešte plávať a počúvať vlnki.

Po asi 20 minútach som celá premočrná a unavená višla z vody. Sadla som si na breh a začala žmíkať bundu a vlasy. ,,Nebude to lepšie." povedala som si sama pre seba. Teraz budem trpieť chvíľovou samomluvou. Už mi celkom vyhládlo. Idem si radšej nájsť nejaké jedlo. V noci bude teplo. Ale keď nájdem mäso, budem potrebovať aj drevo.
Postavím sa na nohy a idem hľadať. Na noc vyleziem na strom. Nechcem aby ma zožralo nejaké zviera. Alebo aby ma našli vlci. Budem kľučkovať medzi stromi a čo najviac sa ich nedotíkať.

Cestou som našla maliny a zajaca. Aj drevo a strom. Teraz som na strome najedená a poriadne unavená. Počula som už aj vitie vlkov. Aj som jedného videla. Ale či to bola svorka z ktorej je Seth... To neviem. Cítim ako zaspávam. Zatváram oči a upadám do rýše snov.

Je tu ďalší diel... Wolfs, teraz to mám na písanie dosť ťažké. Ja sa snažím. Dnes som ju písala do 04:30 ráno. Bola u mňa kamarátka na prespávke (foto), a keď zaspala tak som písala a ešte teraz dokončovala. Ďakujem za pochopenie, hviezdičky a komentíky.

Vaša Alenka ;*

Ps: 467 slov...