Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Nuda doma

,,Ale čo urobíme s ňou?" Opýtal sa chalan s blond vlasmi. ,,Neviem." Povedal starší. Nastala chvíľa ticha ktorú som prerušila ja. ,,Môžem ísť domou? Zajtra je pracovní deň, čiže aj škola." Povedala som. ,,Dobre, Seth ťa odvezie." Povedal ten s blond vlasmi. ,,Tak poď." Povedal Seth a už ma ťahal preč. Ja som sa ho spýtala. ,,A ako chceš ísť domou? Autom? Nijaké tu nevidím." Usmial sa. ,,Pôjdeme mojím prostriedkom." Povedal. Postil ma a šiel trocha dopredu. Zastal asi dva metre predo mnou. Premenil sa na vlka, a ľahol si. Znova som mu vyliezla na chrbát. O asi desať minút sme boli na našej ulici. Zosadla som mu z chrbátu. Prešiel asi meter predo mňa a znova sa premenil. Keď bol už človek, tak prišiel ku mne a objal ma. ,,Tvojej mame som povedal že sme šli do kina. Dobre sa vyspi." Povedal a odtiahol sa. Nechcela som ho pustiť. ,,Neboj sa. Zajtra v škole sa uvidíme." Povedal a pobozkal ma. Potom sa otočil a odišiel. Ja som sa pobrala domou.

Ráno

Zobudila som sa asi o siedmej. Bolo mi zle. Myslela som si že som hladná, tak som zišla dole. Mama tam už bola. Akurát nám robila raňajky. Bola mi otočená chrptom. ,,Dobré ráno." Povedala som unavene. ,,Dobré!" Povedala ona s takou energiou až som sa divila. Otočila sa smerom ku mne. Pozrela na mňa a prišla ku mne. Ruku mi priložila k čelu. Mala ju príjemne studenú. ,,Asi si chorá!" Povedala a odišla odo mňa. Šla do obývačky. Vrátila sa s teplomerom. ,,Na, odmeraj si teplotu." A podala mi ten teplomer. Rýchlo som si ho dala pod pazuchu. Asi minútku som počkala než pípol. Keď už pípol tak som si ho vybrala. Ukazoval 39,9°C. Podala som ho mame. ,,Ako som si myslela. Máš teplotu. Dneska asi zostaneš doma. A tiež si nejaká bledá. Choď si ľahnúť. Do izby ti potom donesiem raňajky." Povedala a už som šla hore. Ľahla som si do postele a rozmýšľala o včerajšku. Bola mi zima, tak som sa zakryla. Bola som asi až tak potichu až prišiel Tomi ma skontrolovať. Keď ma videl, hneď pochopil prečo som v posteli. ,,Aha." Povedal keď otvoril dvere. Povedal len to a odišiel. Začala som rozmýšľať o niečom inom. O niečom hlavnom. Čo pre boha živého budem dnes doma robiť?! Budem si asi kresliť, čítať knihu alebo budem na notebooku. Ale môj rozvrh bude asi takýto. Ráno - kreslenie, Na obed - čítanie, Po obede - notebook. Áno, tak to bude asi najlepšie. Ale tak skoro ráno ešte nechcem nič z môjho rozvrhu nechcem robiť. Tak som si zobrala MP3 a sluchátka. Začala som počúvať pesničky. Väčšina bola od Imagine dragons a Roberta Pattinsona. Pri nej som asi aj zaspala.

Popoludní

Sú asi tri hodiny. Niekto zazvonil na zvonček. To bude Tomi. Zišla som dole po schodoch. Ani nie že zišla. Ja som sa vliekla ako mrtvola. Bolo mi na odpadnutie. Bola mi zima. Keď som už konečne otvorila dvere, zbadala som Tomiho. No nebol sám. S ním bol aj Seth. ,,Čaute!" Povedala som. Teda, skôr zachrapčala. Znela som ako motorová píla. Tomáš na mňa pozeral ako na zombieka. Trochu som sa aj zombiemu podobala. Slabo zelená od toho, ako mi je zle. Kruhy bod očami a vlasy v cope strapaté. Seth radšej zachytil Toma. ,,Ja pôjdem do izby. Dobre?" Opýtala som sa. Obaja zhrozene prikývli. Keď som konečne bola v mojej izbe, tak sa mi ku všetkému zakrútila hlava. Super! Nie len že pomaly odpadávam. Nie, mne sa musí krútiť aj hlava! Lekárka, teš sa! Keď som už konečne bola v posteli, niekto zakopal na dvere. ,,Môžem?" Spýtal sa ma niekto. Ja som prikývla. Nechcela sa mi rozprávať. Ďalej som si už nič nepamätala. Asi som zaspala.

Ďakujem za prečítanie! Ak sa vám tento part páčil, tak som rada. Bol to celkom nezáživný part, ale na budúce to už bude lepšie ;*