zahulíme, uvidíme...

480 35 18
                                    

,,Čím blíž jdu k tobě tím si dál." zaznela ďalšia moja pesnička. Čo to je? ,,I reali like yoú!" prrčo tu hrajú takéto pesničky, ktoré poznám? Začnem sa obzerať okolo seba. Nikde nič. Začnem si hmatať po vreckách. Mobil ostal doma. ,,It's a love story, baby just say yes!" no nič. Už mi oficiálne švihlo. Aha, ja lietam! Ja seriózne lietam! A ja seriózne padám! A ani som neužívala žiadne drogy. Čo to mamka primiešala do tej omáčky? Aj ona teraz lieta niekde pri linke, či čo? ,,Welcome to the new age! To the new age! Radioactive! Radioactive!" je to megá! Ja lietam a počujem naj pesničky. ,,Em! Haló? Em?" zakričal až veľmi známi hlas. ,,Hm?" otočila som sa vo vzduchu. Mohla som byť tak 4 metre nad zemou. Aha! Aj on lieta! A nesie ma k zemi! A necháva tam môjho dúhového poníka! ,,Zober mi aj dúhového poníka! A ide s Tardis (doctor who. Keď ste zhulení vidíte hocičo.) na inú galaxiu!" nikdy som nebola až tak zhulená. Raz na základke v 9. ročníku som skúšala. Deti, nikdy neberte drogy! Fuj, bol to ale hnus! ,,Tebe švihlo?" ťahal ma preč. Začali ma stípať oči. Ledva som ich otvorila. ,,Nemám niečo v oku?" chcela som ho otvoriť. Aj som ho otvorila. Ale všetko som videla čierno-sivo-bielo. ,,Do riti! Kurva, kurva, KURVA..." ťahal ma čo najďalej. Prečo to robí? ,,Kam to ideme? Však poďme na poníka! Alebo sa teleportujme na mars a dajme si čaj!" povedala som a chcela ísť preč. Ale Seth si ma prehodil cez rameno. Takze hlavu som mala dole na jeho chrpte. ,,Hej! Daj ma dole!" začala som mu búchať po chrpte. Nevnímal a zrichľoval. ,,Hovorím, daj ma dole! Inak uvidíš!" vyhrážala som sa mu. Znova zríchlil. ,,Nesieš ma za za tvojim šéfkom?" zasmiala som sa. Znova zríchlil. Bolo mi už zle. Dole hlavou a ešte so mnou aj hrkal. Srdce som si cítila až niekde v mozgu. ,,Chceš mať pozvracaný chrbát? Lebo to tak trocha vyzerá." znova mnou zatriasol a zríchlil. Už-už som to mala v krku, keď ma položil pred veľký dom. Je to tá chata. Čo tu sú nonstop? Nie, počkať! Tu som ešte nebola. ,,Daj si to na oči." prikázal a dal mi okuliare. ,,Už teraz vidím dosť zle. Nesťažuj mi to." povedala som a chcela mu okuliare vrátiť. Ale on mi ich nasadil. ,,Budem ťa viesť. Neboj. Mamka s tím niečo spravý." mamka? Takže to je mamička. Seth mi dal pusu na líce a viedol ma do domu. ,,Čau mami! Potrebujem pomôcť. Je to dosť závažné!" zakričal na celý dom. Po schodoch začala skákať mladá paní vo veku asi 27 rokov. ,,Ale! Ahoj Emi! Čo tu je také dôležité? Vidíš anjela, či čo?" zasmiala sa. ,,Nie. Ale niečo sa tu deje." dal mi dole okuliare a začala som si zvikať na svetlo. Hneď to je lepšie. ,,Čo to je?" spítala sa nás. ,,Keby som to vedel, tak tu asi niesom!" začali na seba kričať. Takú zaujímavú hádku som ešte nevidela. Vznášali sa 5 metrov nad zemou a lietali všade. Aj okolo mojej hlavi. Bola tu krajina poníkov a byciklov. A jeden bycikel sa snažil znásilniť jedného poníka. Naozaj zaujímavé!

Je tu ďalšia časť. Čo si myslíte? Čo sa stalo s Em, a či sa páčia jej ,, vihúlulené" veci? Potom by som ich mohla dať ešte do nejakých častí. Takže napíšte do komentu, či pobavilo.

Vaša Alenka ;*

Ps: Linnhe, nakoniec sa lístky budú kupovať až tam. Ak tam už nebudú, tak tímito rukami rodičov uškrtím!
Ps: 590 slov...

Vlčie dievča {DOKONČENÉ}Where stories live. Discover now