Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Odchod

Ďakujeeeem krááásne za 6K čítaný!!! A aj keď to bude o chvíľku 7K... :)

,,Dávajte na seba pozor!" povedala som do ramena Katherine a nenápadne jej strčila do vrecka mobil. ,,Keby niečo, zavolaj." pošepkala som Kate aby ma počula len ona. Prikývla a odtiahli sme sa od seba. Objala som aj Thomas a pozerala ako mizli v lese. Šla som s nimi trocha pešo a potom som šla domou. Za mnou bol... Hádajte kto? No ano, Seth. Môj strážni anjel. Alebo vlk? Skrátka šiel so mnou domou.

Doma som našla mamku v kuchyni ako tam niečo varila. Voňalo to úžasne. A aby som povedala pravdu, bola som už aj hadná. Šla som rovno do izby sa prezliecť. Dala som si kraťase a tielko.
Pomali prichádza jeseň. Lístie už zhnedlo, zožltlo a... Vlastne celý les bol ako z knížky (náhoda? Nemyslím). Bolo to krásne. Dnes sa pôjdem prejsť. Aj keby som mala ísť cez mŕtvoli.

,,Ako dlho tu vlastne čumím z okna?" opýtala som sa sama seba. ,,10-20 minút? Neviem." nečakaná odpoveď. Otočila som sa a pozrela na dvere. Stála tam mamka. ,,Poď sa najesť." povedala a privrala za sevou dvere. Dala som na seba sveter a šla dole.

Na večeru sme mali cestoviny so syrovou omáčkou. A bolo to výborné! Teraz som vonku a rozchádzam to, ako som sa najedla. Prechádzam sa po poľnej ceste, padajú na mňa farebné lístky a zberám ich do malej kitičky. Pripadám si ako dieťa. Presne toto som robyla keď som bola malá. Mamka navarila cestoviny so syrovou omáčkou a šla som von a zbierala lístky ktoré padli zo stromu alebo som ich odtrhovala. Zasmiala som sa pri spomienke na moje detstvo. Ako som to vlastne dala? Viac ako 18 rokov som mala za hlavou, a prežila som tvár v tvár smrti. Priam som jej napľula do tváre. A koľko rokov mám ešte pred sebou... Ta ani nieje možné! To je teda téma! Na rozmýšľanie ako stvorená! Všetko mi tu pripomína detstvo. Aj lavička. Sadávala som.na nej, keď mi Tomi vyberal kamienky s kolena keď som spadla. Vždy som plakala a on ma utešoval. Bolelo to ako svi... Veľmi. A keď spadol on, bol to hrdina level 1 000 000. Neplakal, ale len krčil divne nohu a obočie. Smiala som sa ako divá. Mamka mu to vždy vydenzofikovala a namočila. Mne robila to isté. Lenže mňa to veľmi stípalo.

Alebo ten kameň. Je veľký a ja s Tomim a mamkov sme si naň vždy ľahli. Neodolám pokušeniu a ľahnem si naň. Usmievam sa ako zdrogovaná a pozerám na oblohu.

A tá lúka. Sem som raz zobrala Setha von. Ľahli sme si do trávi a len-tak sa rozprávali. Natrhal mi kiticu kvetov a dal mi ju.

Alebo strom. Menší ako ostatný, ale strom. Sadila som ho ja. Sama. V škôlke sme dostali jeden malý stromček a mali sme ho zasadiť. Každý ho dal do lesa. Hlboko. A ja som ho dala do takej cestičky. Mala som radosť že som ho dala inde a že mi nespadol. A teraz má farebné listi.

,,Chci dál, spát tonu za celibát..." zazvonil mi mobil. Poztela som sa kto volá. Nikto. Čo sa mi sama pustila hudba? Nie, to nieje možné! Mám tu vôbec mobil?

Tradá!! Po 100000000000000000 rokoch je nová čásť!! Ja viem, dlho nebola. Ale škola. Na biológii sa učíme orgáni. A budeme sa učiť aj viac erotické orgáni. A mne to príde hnusné. Ale teraz späť k veci. Nemala som čas. Please, don't kill me!! Ale zajtra mám meniny!! Jee!! A preto som u babči v Prievidzi!! Jee!! To najhoršie čo mohli rodičia spraviť.

Vaša Alenka ;*

Ps: 623 slov...

Btw: Poznáte ten pocit, keď sedíte v aute, vedľa ide bus a každý čumí čo robýte? No, presne to zažívam teraz...