Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Událosť (nie svadba)

V noci prišiel na náštevu Seth. Bol u mňa do štvrtej rána. Rozprávali sme sa, aj sme spolu zaspali. Ja som sa zobudila skôr. Pozerala som sa ako spí. Bol taký zlatý. Nebolo na ňom vidieť strach, smútok či zlobu. Vizeral nevinne. Potom sa zobudil on ale nevidel ako som ho pozorovala. Dala som si hlavu na jeho prsia. Bolo príjemné cítiť teplo a istotu. Začal ma hladkať po vlasoch. Mám to rada. Nehybne sme ležali. Keď sme si urobili inú polohu (bez dvojzmislu. Len pre niektoré prasatá!! :-P ), začala som ho hladkať po vlasoch po vlasoch ja. Potom sme sa potichu rozprávali. Všimla som si, že mi cez tričko presiakla krv. Rýchlo som ruku schovala. Pred odchodom som mu na peri vtiskla dlhú pusu. On ma pohladkal prstami po tvári a odišiel. Jeho posledné slová boli: ,,Dúfam, že na to neprídu rodičia.'' usmial sa a odyšiel oknom preč. Ja som si išla ľahnúť. Po krátkej chvílí som aj zaspala.

,,Dnes budeš doma sama. Hlavne dúfam, že tu nebudú žiadne chvíľky! Môžeš pozvať aj Setha. Pá zlatko!'' povedala mama pri odchode. Tomi sa pri slove ,chvíľky' usmial od ucha k uchu. Zamávala som im a šla po mobil. Písala som Sethovi správu:
Ja: Môžeš dnes ku mne? Mamča a Tomi idú niekam preč. Môžeš aj nejakých kamošou.
Po krátkej chvíľke mi príde odpoveď.
Seth: Ok. Prídem okolo šiestej večer. Ešte sa aj opýtam. Maj sa pusa!! :-* :-*

Je 16:54. Doma máme celkom poriadok. Začnem si upratovať svoju izbu, keď ma zrazu niečo chytí pod krk a pritlačí ma na posteľ. Nemôžem díchať. Berem mobil a volám Sethovi. Medzi tým mi to odmotá ruku. Je mi viedieť moja rana. Volám Sethovi.
,,Áno zlato?'' ozve sa.
,,Poď hneď ku mne! Okamžitéé!! Ááááh!!'' derie sa mi z hrdla výkrik. Do mojej rany sa ako-keby podarilo dať 2 žihadlá. Mobil letý na zem. Nemohla som dýchať. Už som mohla dúfať len v rýchlu smrť. V tú ranu počujem kľúče. To bude Seth. Dala som mu jeden pár. ,,Ááá!!'' začínam znova kričať. Žihadla sa mi presunulu blízko tepne. Do hlavi mi niečo silno udrelo. Po čele mi začala tiecť teplá tekutina. ,,HaHa!'' derie sa mi z hrdla. Lapám dych. Niekto otvára dvere do mojej izby. Sú asi zamknuté. Snaží sa ich viraziť. Po pár sekundách sa mu to podarilo. Seth vistrašil postavu, a ona viletela von oknom. Jej červeno-čierne vlasy s modrým melírom a svetlou pokožkou miznú preč. Som v šoku. Nič mevidím. Iba čierne šmuhy. ,,Hahe'' lapám podychu. Seth si ma všimol. Pribehol ku mne. ,,Emily? Haló, Emily! Si tu?'' pýta sa vistrašene. So žmurkanim sa mu ťažko pozerám do tváre. On sa pozerá na mňa. ,,Teraz asi nemôžem zaspať, čo? Potom sa nemusím už tak celkom zobudyť.'' povedala som chrapľavím hlasom a vidíchnem. Očividne sa mu uľavilo. ,,Tak som sa o teba bál! Keď som ťa počul v mobile...'' nedokázal to dopovedať. Oči sa nám zaliali slzamu šťastia. ,,Kde máte lekárničku? Musím ťa ošetriť. Nehýb sa! Bude to dobré!'' hovorí s úľavou. ,, V mojej kúpelke pri umívadle. Nepítaj sa ma prečo to nemám inde.'' hovorím chrapľavo. Seth ide do kúpelky. O chvíľu prišiel s celou lekárničkou. Začal ma krémovať, lepiť, obviazávať a hladkať po hlave. Nakoniec to najhoršie. Moja hlava. Ranu si dôkladne prehliadol, umyl a zhodnotil. ,,Nieje to nič vážne. Nemusím to zašívať. Ale musím ti dezinfikovať a prelepiť. O sekundu to trochu štípne.'' povedal. To štípnutie som abi nevnímala. Pozerala som sa mu na tvár. Nebol bledý, zatiaľ čo ja asi až slabo zelená. Krv znáša dobre. Ja by som už zvracala. Nechala som to tak. Zatvárali sa mi oči. Na silu som ich otvárala. Seth ma začal hladkať po tvári, líciach až sa dostal k perám. Tie mu prechádzal palcom stále dookola. Potom sa sklonil a pobozkal ma. Bol to bozk mutnosti, úľavi, radosti a stresu. Bol dlhý. Po asi minúte sa postavil. ,,No, budeme tu musiať zmeniť obliečky. Vlasy si tetaz nevipínaj. Bolo by to vidno. Je tu ale neporiadok. Teraz neupratuj, len lež.'' Verila som mu. Ostala som ležať. Takto som bola asi 30 minút. Potom som vihlásila, že už mi je lepšie a môžem sa hýbať. Lenže moje svali neposlúchali. ,,Do riti! Blbé svali! Nemôžem sa ani pohnúť!'' Seth sa pousmial, zobral ma na ruky a pomali postavil. Nevedela som sa držať. Klepali sa mi kolená. Zasmial sa. Odniesol ma do obývačky na gauč. Položil ma a dal si ku mne bližšie kreslo. Začal ma príjemne hladiť po vlasoch. Dostala som chuť na kafé. Pomali sa mi zatvárali oči. ,,Už si môžeš dať pitie. Chceš kafé?'' opýtal sa. Ako vedel na čo mám chuť? ,,Ako si vedel, že mám naňho chuť? Prezraď svoje tajomstvo.'' povedala som ešte stále chrapľavo. Obaja sme sa zasmiali. ,,Bolo ti to vidno na očiach.'' prezradil a pobozkal ma. Vtej chvíli niekto zazvobil. Šiel tam Seth. ,,Ahoj! Poď ďalej!'' povedal radostne so smutním podtónom. ,,Ako sa máš?'' ako dobre že to je Thomas. Toho mám najradše z ostarních hneď po Sethovi. ,,Ahoj! Mám sa dobr... To čo sa ti stalo?!'' opýtal sa a hľadel na mňa. Nedivím sa prečo. Krk som mala fialový a na ňom 2 hlboké podky. Hlava zalepená a ruka tieš s 2 hlbokými bodkami. ,,Menší incident s upírom.'' odpovedal za mňa Seth.

Tááákžem. Tu je niečo na osvieženie. Tadááá!! Upír! Bude tu ešte vystupovať, nebojte. Linn, máš ho mať!
Ps: Tato časť má okolo 900 slov!!