Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Skoro premena

,,Ako vieš, že to bol sakra upír?'' hovorila som ešte stále s chrapľavím hlasom. Thomas a Seth sa pozreli na mňa. Vrhla som nechápaví pohľad. Seth si vzdychol a ukázal mi ruku. Boli na nej dve bodky. ,,A potom máš ešte jeden pár na krku. Naozaj, muselo to veľmi bolieť. Idem spraviť to kafé. Dáš si aj ty?'' povedal s ľutostním podtónom. Pozrel sa na Thomasa. Thomas prkívol. Seth šiel do kuchyne. ,,Nemali by sme to ukázať? Myslím náčelníkovi.'' spítal sa Thomas Setha. ,,Áno, budeme musieť. Môže sa vrátiť a...'' hlas sa mu začal slábnuť. Pozrela som sa smerok ku kuchyni, a povedala som: ,,Neboj, bude to dobré. Kúpime si byt a budeš skoro vždy so mnou. Dobre? Ja budem pri tebe a ti pri mne. Nebudeš mať strach. Áno zlato?'' povedala som. Thomas sa na mňa pozrel pohľadom plním nechápavostí. ,,Seth ti to ešte nepovedal?'' opýtala som sa. Otáčal hlavou. ,,Ja a tuto Emi sa budeme...'' nepočula som zvišok. Začala ma príšerne bolieť hlava. Ruky som si s námahov dala na spánky. V hlave mi dúšilo, nie normálne. To by som ešte vidržala vkľude. Toto bolo ako keby ma niekto pesťou udrel do čela, prešiel cez lebku a začal mi stláčať mozok (Prepáčte, ale neviem to lepšie vijadriť :-( ). ,,Seth, donesieš mi prosím prášky proti bolesti hlavi? Sú v prvom hornom šuflíku napravo. Začala ma bolieť." Thomas sa na mňa pizrel s ľútosťou. Začal ma oblievať zimný pot. Seth prišiel s vodou a práškami. Pozrel sa na mňa s úplne iným vírazom. Rýchlo položil prašok s vodu, a začal mi dávať dole obvezi. Bozrel sa na ranu a pozrel na mňa a Thomasa. ,,Thomas," skríkol. ,,poď sem. Toto tam nemá byť. Temá sa to robiť. Ibaže... ibaže by..." pozeral na mňa a hladil ma po rane. Mal na sebe niečo priesvitné a lepkavé.,,Jed. Dala do nej jed! Musíme ho dať z nej preč! Inak sa stane aj ona..." znova som nič nepočula. Zaliali sa my ušné bubienky. Začala z nich tiecť teplá tekutina. Pomali som strácala cit v rukách, nohách a postupne aj celom tele. Thomas a Seth sa zľakli. Seth vbehol preč. Thpmas mi dával nejaké otázky. Nevedela som aké. Hneď na to vbehol ku mne Seth s ihlami v ruke. Začal mi ich jednu po druhej dávať do rúk. Nebolelo to. Pomali som sa lúčila so životom. Život. Prebehol mi život pred očami. Tma. Začal sa mi vracať cit, sluch a bolesť hlavy už prestala. Cítila som ihli a počula Thomasa a Setha. ,,Malo by to zabrať! Emi stávaj!" prekrikovali sa cez seba. Pomali som pootvorila oči. Nič si nepametám. Som ako po opici. Rozhliadam sa okolo seba. Otváram oči ešte viac. Pozerám sa na dve anjelské tváre. Jeden sa rozplakal a druhý žasol. Počkať! Je to Seth a Thomas. Seth plače a Thomas žasne. Neviem prečo. Myslím si. ,,Thomas, daj my vodu." hovorí Seth už kľudním hlasom. Thomas podáva vodu Sethovi a ten mi ju leje do pusi. Potom mi dá do úst aj niečo pekne knusné. Chcem to vipľuť, ale nedása. Seth mi ústa drží rukou. ,,Prehltni to. Bude ti po tom lepšie." verím mu. Prehltujem hnusnú teplú vodu aj s tou príjemnou. Prehltám. Konečne mi púšťa ruku z úst. Usmejem sa. On sa rozplače. Rukou ho hadkám po jeho ramene. Chcem ho ukľudniť. On sa postaví a dá si ma na ruky. ,,Thomas, choď hore kde sú vikopnuté dvere a daj preč paplón. Potom ho prezlečiem. Ja idem Emi trochu umyť od krvi. Potom tu musíme upratať. Aspoň trocha. Nesmieme sa odhaliť." hovorí a ide smerok ku kúpelni. Nesie ma na rukách. ,,Ostaneš tu so mnou?" chcem vedieť. ,,Nikdy ťa neopustím. Nikdy." (To je tak sladké) Povedal a dal mi pusu na pery. Posadil ma na koberec, oprel o vaňu a začal umývať tvár. Videla som Thomasa chodiť po obývačke. Asi začal upratovať. Seth mi umíval hlavu. Mala som ju od krvi. Postupne sa dostal k ušiam. Tam som mala krv tiež. Krk mi umýval tiež. Keď sa voda dostala do otlačkou zubou. ,,Sss!" sikla som. Naozaj to bolelo. Pozrel sa na mňa a rukou mi prešiel po odtlačenich zoboch. Keď sa ma dotkol kožou, nebolelo to. Bolo to asi poriadne hlboké. Nechcela som ho preľaknúť, takže keď ma niečo bolelo len som sikla. Aj keď to bola bolesť. Kade šiel a ja som sikla, to miesto mi prešiel prstom. Bolo to príjemné. Po chvíľke skončil. Opýtala som sa ho na jednu otázku: ,,Čo sa stalo? Naposledy sa pametám len na bolesť hlavi." hovorila som. Seth mi pomohol vstať. Už som bola schopná pohybu. Chcela som im pomôcť. Oni len povedali že im najviac pomôžem, keď im poviem keby že mi je zle alebo niečo podobné. Nemala som čo robiť. Šla som do izby. Zobrala som si šatku na krk, prezliekla sa a prezliekla aj periny. Pozrela som sa do zrkadla. Div nepuklo! Vizerala som otrasne. Zobrala som hrebeň a začala si česať vlasy, a upravila si šatku. Hneď to bolo lepšie. Pozrela som sa na rany a zubi. Vizeralo to zle. Rany na tele skoro ešte otvorené a 2 páry 2 zubou. Zuby sa mi zaborili najmenej centimeter pod kožu. Pozerala som sa najskôr na ruku. Dá sa to skriť. No na krku to bolo iné. Dala som si dole šatku. Bolo to ťažke zamaskovať. Na krku aj riadne bolela. Na pritlačenie reagovala zle. Nechcela som sa na to pozerať. Pomali sa mi strácala farba. Začali sa mi podlamovať nohy. Sadla som si na posteľ. Bola som poriadne unavená. Nadýchla som sa a šla dole schodmi k chalanom. Pomali, jeden po druhom. Držala som sa zábradlia. Chalani už sedeli na gauči. ,,Idem po to kafe." povedala som. Seth šiel zamnou. ,,Musíme sa porozprávať. Ale i so svorkou." povedal. Kývla som a viberala mobil. Ja som ho vlastne nechala u seba keď ma napadla. Pozrela som na Setha a povedala: ,,Dobre, zavolám mamke že idem s tebou von sa prejsť." dala som mu pusu a šla do izby. Zobtala som už takmer vibytí mobil. Vitočila som mamku.
,,Áno? Si to ti Emi?" ozvalo sa z telefónu. Povedala som jej o tej precházdke a že neviem kedy prídem a že u nás bude Seth mozno spať. Keď o všetkom vedela zišla som dole. ,,Môžme ísť." povedala som. Seth ma chitil za ruku a vkročili sme do noci. Zobrala som si mikynu. Nebola zima, ale musim nejak zakrit tu katastrofu. Pozrela som nad seba. Šli sme do hôr. Najprv pešo a potom sa prmenili na vlkov. Sadla som si na Setha a šli sme do lesa.

Asi v strede lesa sme zastavili a zišla som dole. Vlci nahlas zavili a čakali. Začala som sa báť. Prišla som k Sethovi a zqčala ho škrabať za ušami. To isté som urobila aj Thomasovi. Začula som pískľaví zvuk. Začal mi dunieť v ušiach. Šla som bližšie k vlkom. Dala som sa až k ich kožuchu. Po asi 30 sekunfách prišli vlci. Všetci sa premenili na ľudí. Keď sa Seth premenil, chytila som ho za ruku. ,,Čo sa deje?" píta sa náčelník. Príde bližšie ku mne. Seth mi vihrnir rukáv a rozviaže šatku. Bolo vidno moje kúsance. Hlavu abi ukazovať nemusel. Bolo to vidno. Náčelník sa udivene pozeral na moje rany. ,,Mala v sebe aj jed. Museli sme ho dať von. Inak by tu stál novorodený. Príznaky sú: strata sluchu, bolesť hlavi, nič necítenie, biela tekutina na koži a studeni pot." povedal. Ja som ho doplnila: ,,A keď vám dajú jed z tela von, na nič si nespomínate. Pomali začínate cítiť všetko to, čo ste stratili. Ale keď sme vás čakali, a už ste sa blížili, začalo mi pískať v hlave. Máte sa na čo tešiť!" povredala som s iróniou v hlase. Seth sa na mňa pozrel vírazom Prečo si mi to nepovedala?! Mohlo to byť vážne! Začala som ho hladkať po chrpte. Očividne sa mu neuľavilo veľmi. ,,Neboj. Bude dobre!" povedala som mu. ,,Tákže, keď sme pri pravde, povedzte to svoje zatiaľ tajomstvo pred kamarátmi. Šup šup!" povedal Thomas. ,,Teraz nieje správni čas na rozprávanie o..." nemohla som dopovedať. Schytil ma horúci pot a boliaca hlava. ,,Idem sa prejsť. Nebudem ďaleko. Iba tu okolo vás. Budete ma vidieť." hovorím a idem do lesa. O niecom sa rozprávajú. Ja ich nevnímam a snažím sa nepadnúť na kolená. Chodim a zrazu zvriesknem. Predo mnou leží hlava srni. Odstupujem dozadu. Seth za mnou priam letý. Chytí ma zozadu. Obýme ma a da mi pusu do vlasou. ,,Dnes spím u vás." povedal. Objala som ho. Začalo mi tiecť slzi. Začal ma hladkať po vlasoch. Ostatní prišli neskôr. ,,No do kelu. Musíme dávať pozor!" povie jeden. Pred nami sa zjaví silueta. Podyšla bližšie. Bola to ona. Ten upír. Chcela som utiecť, ake Seth ma pevne držal. ,,Čo je?" chcel vedieť. Podarilo sa mi mu višmiknúť. Začala som utekať. Potom som už len videla smuhy. Bolesť. Dlhá bolesť. Milujem ťa. Aj ja teba. Prečo to počujem? Vezmeš si ma? Stále tie hlasy. Tak som sa o teba bál! Prečo vspomýnam dozadu? Ahoj som Seth Discover. Si tu nová že? Ja nechcem spomienky! Chcem súčastnosť!

,,Ááá!" vykríknem. Bolesť blízko tepny. Bolí to. Niekto sa ju snaží dať zo mňa preč. Bolí to ako keby ju trhal aj s mojou kožou. Konečne sa mu to podarilo. Chce sa mi spať. Nesmiem! Nesmiem! Hovorím si. ,,Emi? Emi! Som pri tebe. Neboj sa láska! Som tu! Držím ťa za ruku." hovorí Seth. Pomali a ťažko otváram oči. Trochu mu stláčam ruku. ,,Neboj. Som v pohode." hovorím chrapľavo. Pozrie na mňa. ,,Nie, niesi! Rafla s tebou do stromu a potom z teba pila!" nevspominam si. Len tá čmuha. ,,Koľko je hodín? Mali by sme ísť domou." opýtam sa zachraptrlo. ,,Je 17:54. Kedy majú prísť vaši?" pýta sa Seth. ,,Okolo siedmej. Pomali by sme mali ís..." nedohovorila som. Prekrikol ma náčelník. ,,Čo keď má v sebe jed. Aspoň by sme videli, čo to ribí."

A naozaj. Mala som v sebe jed. Znova som prežívala bolesť. Znova to zo mňa dával Seth von. A ja som si znova nič nepametala. Znova mi dal tú hnusnú vodu a k tomu čistú. Už konečne. Seth ma zobral do náručia. Dal mi pusu na čelo a šli sme domou. Na polceste som povedala že mi je lepšie. Šla som domou pešo a ruka v ruke so Sethom. Mamka a Tomi ešte doma neboli. Bola som uťahaná. Sla som do Tomiho izby. Pozrela som sa do jeho skrine. Zobrala som tielko a teplákové kraťase. Šla som do izby, hodila Sethovi oblečenie a šla sa umyť. ,,To si mám obliecť?" spítal sa. ,,Hej. Ja sa zaťiaľ umyjem. A potom vímena. Ešte že mám manželskú." zasmiali sme sa. Začal si dávať dole tričko. Ja som mizla v kúpeľni. Poztela som sa do zrkadla. Vizerala som hrozne. Umyla som sa a šla sa prezliecť. ,,Vímena."povedala som. Seth šiel do kupelky ja som sa prezliekla a šla spať. Bola som fakt unavená. Seth za mnou prišiel o minútku neskôr. Zhasol svetlo a šiel ku mne. Dala som sa k nemu. Podoprel sa a začal ma hladkať po vlasoch. Po chvíľke som zaspala.

Tákže... ďakujem za prečítanie a hviezdyčki!! Prepáčte mi gramatiku. Dobrú noc a pekné prázdniny!! Vaša Alenka ;*
PS: Táto kapitola má 1866 slou ;)