,,Áno."

690 40 8
                                    

O 7 mesiacov neskôr

,,Tak si už švihni! Inak sa nestihneš prezliecť (obrázok) na vlastnú svatbu!" zakričala na mňa mama. Dnes je ten deň. Konečne budem so Sethom navždy. Ako sa ja teším! Skáčem schody ako zajac. V rukách mám ešte kyticu. Sú v nej biele a červené ruže+nejaké listy.

,,Ty si nádherná! Ja tomu nemôžem uveriť! Moja ségra sa vidáva!" povetal Tomi a hemne ma objal. Aby som nezabudla. Ja a Katherine sme sa už odpojili. A o niekoľko hodín nato sa zabila... Najviac z toho bol zničení Thomas. Všetci ostatný sme truchlili... A som zdravá! Bolo to len malé kúzlo. Sethovi rodičia povedaly, že som vyliečená. A ja im verím. Sú to rodičia vlkolakov. Má ešte brata Andrewa. Ja ho volám And. A jeho mamka sa zaoberá medicínov. Takže mám veľkú dôveru. ,,Priprav sa. Za chvíľku ideme." Povedal And. Mal so mnou ísť otec. Lenže ten tak trochu zomrel. Tomi ma pustil, And ma chitil pod lokeť, zatiaľ čo ja som pevne zvierala kiticu. Potrebovala by som to ešte trocha predýchať. Nádych, výdich, nádych, výdich... ,,Hlavne ma nepusti. Inak spadnem do priepasti." zašepkala som Andovi. Usmial sa. ,,Neboj. Nikdy moja nová sestrička." zasmiali sme sa pri tej predstave. Rozozvučala sa hudba. Je to tu! Presne takto som si to predstavovala. Roztvorili sa veľké dvere. Na druhej strane, hneď oprotine stál Seth a pozeral na mňa s velkým úsmevom. Aj ja som sa usmievala a pomalým krokom kráčala k oltáru. Celé to prebehlo pomerne rýchlo. Povedali sme si sľuby a teraz prišla tá rozhodzujúca otázka. ,,Beriete si Emily Kráľová, tuto prítomného Setha Discovera za právoplatného manžela? Budete s ním žiť vo zdravý i chorobe, v dobrom i zlom, kým vás smrť nerozdelí?" zažmurkala som a otvárala ústa. ,,Áno." farár dal Sethovi tú istú otázku. Neváhal. ,,Áno." v tej chvíľke som sa uvoľnila. Konečne už nato nebudem musieť myslieť. Farár nám dal prstene a my sme si ich nasadili na prstenníky. ,,Týmto vás prehlasujem za muža a ženu. Pobozkajte manželku." čakala som malý a letmí bozk na pery. Ale Seth ma prehol v páse, držal ma rukami nad zemov a... Veď to poznáte z amerických filmov. Ozval sa búrlivý potlesk a pískanie. Keď ma Seth pustil, šli sme von kde nám každý gratuloval. Objímali sme sa a Sethov prácha bol až príliš odvážny. Chcel mi dať pusu na pery. Avšak moje šikovné ja sa stihlo otočiť a dal mi pusu len na líce. Zaškerila som sa. Na konci sme urobili skupinovú fotku, rozbili tanier a museli pozberať črepi. Nebolo by to ťažké, ale oni do toho ešte kopali. Potom si nejaké črepi zobrali pre šťastie a to isté aj mi. Na autách sme potom šli do veľkého sálu a tam sme mali obed. Najprv bol niečo ako predhovor. Potom začali všetci štrngotať ližičkami o taniere a hovorili: ,,Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!" musela som sa červenať ako paradajka. Nakoniec sme vsali a dali si pred všetkými pusu. Ten hluk sa nedalo vydržať. Ale oni nechceli len takú ľahkú malú pusinku. Tak začali kričať a ešte viec núchať do tanierov. Nakoniec sme sa naštvali, zobrali tanier, dali ho pred naše tváre a len otáčali hlavami. To im bude musieť stačiť. A k tomu mi Seth prechádzal rukov po páse a ja som mu ju dala okolo jeho kru a chitala sa jeho kože. Sadli sme si a doniesli polievku.

Nechápem tento zvyk. Nemáme polievku a už ziapú že je slaná. No nič. Začalo kŕmenie. Ja som dávala ližicov polievku Sethovo a on ju dával mne. Ale mali sme len jeden tanier. Všetko ostatné sme potom jedli sami. Nadyšiel náš prvý manželský tanec. Pustila sa pesnička (média) All Of The Stars od Eda Sheerana. Postavili sme sa a šli tancovať. Na konci pesničky sa pridali aj ostatný. Ďalej sme sa šli prechádzať a fotiť. Už teraz som unavená z toho stresu.

,,Raz som kráčal som po ceste, a videl dievča v bielom. Spítal som sa jej: Mám ti vienok zňať, alebo hlávku sťať?" And o polnoci vitiahol nožík a pýtal sa. Mala som zničení hlas. ,,Hlávku sťať." zapískala som a bála sa, že mi s tím nožom vrazí. Je v poloopitom stave. Začal okolo mňa znova krúžiť. ,, Druhý raz som kráčal som po ceste, a videl dievča v bielom. Spítal som sa jej: Mám ti vienok zňať, alebo hlávku sťať?" ,,Hlávku sťať." pípla som. Už som sa fakt bála. Oháňal sa tam okolo mňa a hádzal si ho do vzduchu. Hneď nato prišiel jeden chalan a doniesol mu sekeru. Tak to je už vrchol. Som posratá až za ušami. ,,Tretí raz som kráčal som po ceste, a videl dievča v bielom. Spítal som sa jej: Mám ti vienok zňať, alebo hlávku sťať?" ,,Vienok zňať." privolila som zo strachu. Keby ma niekto teraz držal za ruku, mal by ju rozdrtenú. Prišli ku mne nejaké dievčatá a dali mi dole závoj, cím mi rozplietli vlasy, ktoré mi padli na ramená. Začala sa tá časť s názvom: To bude v pohode. Len budeš sedieť na stoličke vo vzduchu. A aby si nezabudla, budú tam samí chlapi s rozopnutými a spotenímy košeľami. Tradá! Ledva hovorím, tak len sa držím aby som nespadla a som posraná a zošťatá až za ušami, pätami a inými časťami tela. Nato, aby som sa teraz uvoľnila by som musela byť poriadne ožratá. Po 10 minútach pekla ma položili a ja som chodila ako malé dieťa. Ale pudem sa musieť zobrať ešte aj po vlkolacky. Idem von a Seth ide somnou. Po chvíľke prichádzajú aj ostatní vlkolaci. Nikto mi nepovedal nič. Čo budeme robyť, a tak.

,,Je to ľahké. Len si pychnete do prstov a víjde vám krv. Tú si date dokopi. Len neviem, ako to bude pôsobyť na človeka. Zatiaľ sme to nevideli. Bol len vlkolak a vlkolak." skonštatoval náčelník. Dobre. Som úplne roztrasená. Zoberiem nožík a urobým ním škrábnutie na prste. Hneď nato mi výjde krv. Podávam ho Sethovi a on robý to isté. Otočím prst a priložím ho k Sethovmu. Naše čiarky sa hneď spoja. Spočiatku to nebolelo. Ale potom to začalo stípať ako bláznivé. Chcela som to vydržať, ale ono to nešlo. Zatínala som päsť. Zatvárala som oči a stískala viečka k sebe. Vytiekla mi slza. Bolelo to ako keby som mala ten kus bod pílkov a niekto ho pílil. Začala sa mi motať hlava. Strácala som rovnováhu a padala k zemi. Čakala som na pád, ale namiesto toho ma zachitili ruky. Bola som nevládna. Ale počula som, o čom sa bavia. ,,Č-čo sa stalo?" opýtal sa Seth. ,,No... Asi to tak celkom nebol najlepší nápad..." povedal hlas nadomnou. Niekto ma zobral na ruky a položil na chladnú lavičku. ,,Určite je len vyčerpaná. Nechajme ju tak." povedal niekto. Pocítila som, ako mi niekto zodvihol hlavu a sadol si. Moja hlava skončila v mäkkom lone. Bolo to omnoho pohodlnejšie. Začal ma hladiť po vlasoch a čele. Chcela som vykríknuť Haló! Ja vás počujem! Ale nemohla som. Neovládala som jazyk, pery. Nič. Chcela som len spať. Ale hostia čakajú. A ešte sa musím baviť. Bože! Veď som Emily Discover, manželka vlka! Vstávaj! Ti krava blbá! Vstávaj! Nebuď lenoch! Už si si oddýchla! Vstávaj! Otvor tvoje oči a pozri na Setha. On na teba čaká! Pozve ťa na von! Je to náš deň! Tak vstávaj! Otváram oči. Alebo sa o to aspoň snažím. Ide to, ale pomali. Avšak, vidím lepšie a detajli vnímam omnoho viac ako inokedy. Už ich mám otvorené. Hlasy počujem omnoho lepšie. Pozerám sa do iních Sethových očí. Farba bola viac svetlejšia a čierne pole bolo tenšie. ,,Ahoj späť. Len si..." zapozeral sa mi konečme do očí. ,,Tvoje oči. Mala si ich tmavšie. A čierne pole hrubšie. Čo sa stalo?" pozrelrel na ostatních. Sadla som si a pozerala okolo seba. Všetko bolo jasnejšie s viac farebné. Bolo to nádherné. A hudba. Je hlasnejšie? A svetlo je ostré. Presne to svetlo mi blikali do očí ako nejaký doktori na očnom. Zamrkala som a zvikala si na svetlo.

Čo si myslíte? Nieje to prehnané? A čo sa stalo s Em? Skúste si tipnúť do komentu.

Vaša Alenka ;*

Ps: 1344 slov...

Vlčie dievča {DOKONČENÉ}Where stories live. Discover now