Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Nášteva

Poobzerala som sa znova po temnote a svetle. V každej bola iná postava. Seth, mamka, Tomi, Thomas... To bolo v temnote. Otec, anjeli... To bolo vo svetle. Pozrela som sa na oblohu. Pomali strácali nádej. Ja som tam videla aj Setha. Bol tam pri mne. Neváhala som a skočila do temnoty. Pípkanie prístrojou, ruky, nemé nádychy a... Niečo čo som.nevedela popísať. Detský plač? Detské nariekanie? Neviem. Až teraz som si cítila ruky, nohy, tvár a ostatné části tela. Ubehla asi sekunda a ja som videla celý život. Hneď som sa prúdko posadila na posteli. Podoprela som sa rukami. Seth tam nebol. Ani mamka a Tomi. Ani Thomas. Len jedno malé dievčatko s hnedými, rovními a dlhými vlasmi po pás, doktor a sestričky. ,,M-Margo? S-si to ty?" opítala som sa roztrasením hlasom. Usmiala sa a prikývla. Pozrela som sa na doktora a sedtričky. Mali oči ako oheň. Nechápala som. ,,Sú len omámený. Nič im nieje. Pomali ťa chceli odpojiť od života. Ale ja som to nenechala tak. Povedala som Sethovi aby zobral Rose a Thomasa preč. Teraz sedia v bufete. A ja som omámila doktora a sestričky. Ale ani tvoja mamka a Seth nechceli podpísať papiere. Tak som do zobrala do vlastních rúk a zachránila ťa." povedala Margo. Takže Seth je tu! Nešiel si od zúfalstva ublížiť na živote! ,,A-ale ako si sa sem dostala?" chcela som vidieť. Pohladkala ma po líci. ,,Šla som sa pozrieť na teba. Cestou som zablúdila do obchodu a kúpila si nové oblečenie. Tam som videla Thomasa ako sa rozpráva s nejakými chalanmy. Hovorili o tebe že si v nemocnicy. Hneď som šla ku tebe na izbu. Keď som prišla, tak si spala. Potom zrazu začali všetky prístroje pípkať. Čo najtichšie som prikázala Sethovi aby zobral tvoju mamku a brata preč. Aj ja som šla. Teba tam začali oživovať. Po 5 minútach som počula, ako prichádzajú doktori a šuchcú papiermi. Chceli podpis aby ťa mohli uspať navždy. Nikto im to nepodpísal, tak som šla to vybaviť. A nakoniec sa mi podarilo ťa zobudiť."

Ja vieeem! Tento diel je kratší, ale naozaj nemám dobré dni. Zajtra mi idú vitrhnúť stoličku, lebo mám kôli nej napuchnuté ďasno, líce a nemôžem ani rozpráviť či si dať ližičku do úst... Takže som rada aj za pohnutie ústami. Zajtra bude možno jedna časť. Ďakujem za hviezdičky, komentíky a pochopenie!!! ❤❤❤

Vaša Alenka ;*

Ptw: Foto na povzbudenie pre vás ❤
Ps: 402 slov...