Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Pocit

Objímal ma kým som nezaspala.

Sen

Bolo to ako vtedy v nemocnici. Svetlo a tma, spomienky, oheň a to dievča... Bola to Katherine. ,,Katherine?" opýtala som sa plameňa. Katherine sa na mňa pozrela a povzdychla si. V tom plameni bola asi uveznená. Dala som ruku do plameňa a chcela ju chitiť. Plameň bol studený ako ľad a tvrdý ako kameň. Nemohla som sa v ňom brodiť a pomali som strácala cit v ruke. Až naraz, keď som mala ruku skoro celú strčenu v tom plameni, som pocítila mráz. Zdvihol sa vietor a ja som pocítila zimu, strach a... Hlad? Neviem to popísať. Bol to hlad, ale nie taký ako mám ja. Bola to skôr nejaká chuť. Dosť divná chuť. Začínala som vnímať pach hrdze, dažďu a počula som hlasy vlkov ako sa tam rozprávajú. ,,Myslíš, že sa chce pomstiť?" povedal prvý. ,,Hej, myslím! Nočo by sem asi potom chodila a lovila?" naštvane zdvihol hlas druhý. ,,No ja neviem..." nedopovedal druhý. Katherine začala sebou mikať a ruky sa jej zarezávali do kože. Tú bolesť som cítila aj ja. Vyplašene som z ohňa vitiahla ruku a začala si všímať poje zápestia. Bili modré ako sa Katherine oprela do raťazí. Asi som nejak musela porušiť puto a sviazať sa s Katherine. Teraz ju musím chrániť ako diamant... Ako Setha. Ale ako môžem oboch chrániť a ani jedného z nich nezraniť?

Je tu ďalší diel... Viem že je znova dosť krátky a znova sme sa nikam nedostali, ale... Nieje mi práve najlepšie z citovej stránky. Jeden veľmi blízky rodinný priateľ (v asi mojom veku) je v nemocnici s fraktúrou lebky. Takže som teraz trochu s podporou známich, kamarátok a vás.

Vaša Alenka ;*

Btw: Za chvíľku je to 4k čítaní a mám pripravené prekvápko pre vás ❤

Ps: 294 slov...