Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Ona

Z pohľadu Setha

Stále som čakal na Emi. Neviem prečo, ale niečo vo mne hovorilo o nebezpečí. A malo aj pravdu. Počul som kroky omnoho rýchlejšie ako ľudské. No do čerta! To bude ona. Nie, nie, nie! Prečo ju nenechá napokoji?! Prečo?! Nech povie čo chce! Musím ju nájsť. Ťahavé kroky. Nejak ju omámila! Musím ísť za chalanmi! Musím to povedať náčelníkovi. Musia vedieť, že ju pôjdem hľadať. Vstávam od stola. Viem že nám majú priniesť jedlo. Ale teraz to je jedno. Musím vipadnúť. Reštaurácia je skoro hneď v lese. Takže sa rozbehnem a premením niekde ďaleko od ľudí. Dúfam že tam nebudú ľudia. Keby že tak to bola zhoda náhod. Prejde mnou záchvat zlosti. Tak ako vždy. Ale dnes je to iné. Keď vlkovi niekto zoberie jeho polovičku, tak je pripravení zabíjať. A tak to bude aj teraz. Ja ju zabijem. Buď sám alebo s ostatními. Len tak vedieť kde je. Cítiť jej vôňu. Tak mi chýba. Som ako psík čo nevie nájsť svojho pánička. Ona je pán a ja psík. Spolu sme lepší. A Emi v bezpečí. Môj pocit úzkosti sa stále zväčšuje. Začínam sa triasť, padám na laby a som vlk. Teraz ma už nič nezastaví. Zrazu ma objalo teplo a nejaké črti. Je to vôbec možné? Emi mi posiela vodkaz. Pomoc! Seth, pomôžmi! Potrebujem ťa! Pomôž mi! A zrazu sa dal štít preč. Toto mi stačí aby som vedel že je v relatívnom poriadku. V odkaze bola cítiť bolesť. Bola silná. Potrebujem smečku! A to hneď! Nemôžem ju teraz stratiť! Nie tetaz!

Pohľad Emi

Nesmiem sa dať pohltiť temnotou. Musím otvoriť oči! Nechcem zomrieť! Rana na zápesyí je až príliš veľká a tečie z nej stále krv. Podo mnou je už kalúž. O niekoľko hodín ma znova porežú. Chitám si krvavú ranu a stláčam si ju. Chcem zastaviť krvácanie. Pomali si stláčam ruku. Bolí to čím ďalej, tím trocha menej. Neviem prečo, ale cítim na sebe niekoho oči. Začínam sa pozerať okolo seba. Nikoho nevidím, len pancierové dvere. Sú tam asi pre mňa, moju krv a mučenie. Znova sa otáčam a vidím v rohu malú kamerku. Asi som si ju nemala všimnúť. Bola pripevnená na strope v úplnom rohu izby. Musia ma pozorovať že asi kedy budem mŕtva. Nech sa páči! O chvíľu ma znova porežú! Možno stihnem a zomriem bezbolestnou smrťou. Budem umierať sama v smútku a žiaľu za Sethom. Bude to asi lepšie. Pozriem sa cez okno von. Je už noc. O chvíľku prídu. Púšťam si ranu a ľahnem si na gauč. Nech je to už zamnou. Povedala som s pohľadom na ruku. Mám na nej krv. Všade. Začala som si ju roztierať po celej ruke. Nech ma zabijú. Teraz som dichtila po smrti. Nechcem tu už byť. Niekto otvára dvere. To bude Brendon s nožom. A nemýlila som sa. Tento krát mi prerezal zápestie na druhej ruke. Znova ma to bolelo. Ale tento krát som vikríkla ešte hlasnejšie aby ma počul Seth. Dúfam že príde zachvíľu. ,,Teraz ti ti budem robyť každé 2 hodiny. Aby si nevišla z cviku. Dúfam že ťa prídu tý tvoji vlci zachrániť." povedal so šibalským úsmevom na perách. Ja som nemohla robiť nič. Krútila sa mi hlava a strašne ma bolela. Šla som si sadnúť už na yeraz zakrvavenú sedačku. O 2 hodiny je tu znova. Dúfamže ma Seth nájde čo najskôr.