Ták, začnem asi od nástupu do vlaku...
,,Ja idem pohľadať nejaké voľné miesta." povedala som mame. Prešla som prvý vagón. Nič. Prešla som ho celý a všade sedel aspoň na sedačke jeden človek (zatiaľ tam niesu kupéčka). Prešla som do tej takej spojovacej časti. Už-už som šla povedať že idem do ďalšieho vagónu (mali ich len dva...), ale môj ujo Peťo ma predbehol. ,,Choď do ďalšieho! Tam som videl voľné miesta!" zakričal na mňa. Prikývla som a šla ďalej. Našla som voľné miesto a sadla si tam. Tašku som si dala vedľa seba. Na oči som si dala okuliare a otvorila okno. Lenže to nešlo tak ľahko. Poznáte tie okná na starých vlakoch. Ledva ich otvoríte. A ja, 12 ročné dievča som to okno staré chcela otvoriť. Oprela som sa svojou skoro celou váhou a stlačila páčku na uvoľnenie. Okno sa pohlo smerom dole. Keď bolo konečne otvorené, sadla som si na sedačku. Ale to by nebola moja mama a nezačali na seba hlasno rozprávať. ,,Ježiši! Mi sme zabudli na vodu!" povedala ona. ,,Idem niečo kúpiť!" zvolala babka. ,,Nie, idem ja!" zakričal ujo. Myslela som, že sa na mieste prepadnem od toľkej hanby. Len som si dala na oči okuliare a pozerala do blba. Z Prievidze do... Hornej Štubne? A potom... Vrútky? A potom konečne Spišská nová Ves! Buď tak že:
Prievidza-Horná štubňa-Vrútky-Spišská nová Ves.
Alebo:
Prievidza-Vrútku-Horná Štubňa-Spišská nová Ves.
A znova tam kričali...
Ujo: ,,Už ju mám!"
Mama: ,,Koľko stála? Dám ti penia-"
Ujo: ,,Dávali ju zadarmo!"
Babka: (smiech)
Mama: ,,Ta si mohol zobrať viac!"
Áno, som z východu. Dúfam že už tu nebudú kričať...
Teraz dám len pikošky z vlaku:
1: Nejaká babka volala a šli sme do tunela. A ona kecala, kecala a kecala. A zrazu len...
Babča: ,,Haló? Haló! (zdvihla hlas) HALÓ?! Čo mi zložila?"
2: (znova s tou istou babčou) Babka si dávala rúž na pery. Keby že si dáva len jeden, nič nepoviem. Ale ona si dala balzam, tmavo červený, výnový a nejaký do fialova. A tie koľajnice boli raz hore, raz dole. Takže babka si maľovala nie ústa, ale skôr líca. A potom sa spolusediacej pýtala, či je niekde od rúža...
3: (znova s tou istou babčou a nejakým dievčaťom) Babka si vytiahla šitie, čiže ihlu a niť, a poprosila chúďa dievča aby jej to navliekla. Pokým dievča navliekalo, tak ta babka tam vytiahla nejakú šatku. Keby že to dievča popýta raz, tak je to v pohode. Keby že to dievča popýta druhý raz, tak je to v pohode. Keby že to dievča popýta tretý raz, tak je to v pohode. Ale ta babka ju o to popýtala asi desať krát! Ja som to rátala! Ja a mama sme sa tam smiali a iba posunkami na ňu ukazovali.
Veľký preskok... (V ďalšom valku sa nedialo nič. A teraz ide ten tretý, a tým aj posledný)
,,Upozornenie na meškanie vlaku. Vlak 309, spoločnosti Spišan v smere do Košíc z... Očakavána doba meškania: 20 minút. Za meškanie sa ospravedlňujeme." 20 minút?! Čo tu budeme do prdele tak dlho robyť?! Obe sme si povzdychli. ,,Tak poď. Ideme na zmrsku." povedala moja značne s níženou náladou mama. Chitila ma za ruku a šli sme. (Zmrsku nemusím opysovať... Ale našu mini hádku keď som ja mala zmrsku už asi 2 minúty zlízanú a mama ešte lízala druhý kopčel tam môžem dať...)
Zmrska jej kvapla z konca kornútka na ruku. Ja som pomali z tejto maličkosti vybuchla!
Ja: ,,Mami, tu zmrsku lížeš tak pomali! Veď tu aj tamtá pani porodí kým ju zlížeš!" povedala som jej a ukázala na tehotnú ženu.
Mama: ,,Mala si zmrsku? Mala! Tak buď ticho!" povedala na svojú obranu. Konečne už začala hrísť kornútok. Bože, daj mi potom vo vlaku silu, aby som to s ňou ešte 2 hodiny vydržala!
Ja: ,,Pokým ju zlížeš, tak Chuck Norris bude mať znova 10 rokou! Za chvíľku tu bude vlak! Ak ho nestihneme, tak ďalší ide až za 3 hodiny! A mne sa tu čakať teda nechce!" povedala som ja na svoju obranu. Mala som sto chutý jej ru zmrzlinu napchať do riti! Bože, daj mi tú silu hneď, inak tú zmrlinu napcham do riti tebe! A neser ma! Myslela som si svoje pre seba. Päste som zatínala, zuby som zatínala a mama keď tu zmrzlinu dojedla, tak sa zasmiala a šla si umyť ruky.
Keď prišla späť, tam pomali prichádzal náš vlak do Spišske.
Mama: ,,To je ten náš! Pohni si!" zakričala na mňa. A kto si tu papá zmrzlinku 1000 787 784 853 495 rokov mami?! Myslela som si svoje a šla za ňou. Prešli sme k tomu ,mostíku' a čakali. Máme vagón 11. ,,Náš je až niekde vzadu!" povedala cez piskot a škripanie moja mama. Fakt?! Ani som si nevšimla! Nebyť teba, tak tu trčím a čakám kedy otvorí dvere! Znova som si myslela svoje. Mala som naozaj veľké stresi. Začali sme utekať cez dav ľudí. Prišlo mi to ako v akčnom filme. Ja a mama utekáme pred zabijakom. Boli sme pri 10 vagóne a chceli zatvoriť dvere. Šla som ako posledná a šuchla sa medzi zatvárajúce sa dvere. Lebyže idem len o sekundu neskôr, tak mám žalúdok na 2 časti. Šli sme k nášmu kupé. Našlu sme ho naozaj ľahko. Ale bolo zatvorené. Ani za boha sme ho nevedeli otvoriť. Nakoniec mama zaklopala. Po asi sekunde nám otvoril... policajt? Hneď som si pomyslela: ,To tu niekto pašoval drogy? Boli tu nejaký drogový díleri a museli robyť poriadky?' pravdu povediac, som sa začala báť. Nemali sme pri sebe síce nič také nekalé, ale... Keď niekto vidí policajta, tak sa zľakne.
Mama: ,,Máme tu miestenky." povedala pridusením hlasom. Prikývla som. Ach tá moja ,detská nevinnosť'...
Poliš: ,,Jasné! Poďte! Nech sa páči. Budeme vás strážiť!" povedal radostne. Nebol tam sám. Mal tam ešte jedného kolegu. Prišli sme tam, dali si tašky na stojan nad hlavami (niekedy sa bojím, že mi to padne na hlavu...), a vitiahli si mobili. Prišlo mi to ako keby sme boli nejaký veľmi vážni hostia a máme vlastnú ochranku. Nad tou myšlienkou som sa zasmiala. Vytiahal som si sluchátka, zapla hudbu a šla na wattpad. Tak som bola dosť dlho. Medzi tým mama ukázala na pištoľ (tý poliši boli ozbrojený a pripravený na žásach... Ale nakoniec vostupovali v Poprade...). Posunkami mi povedala asi niečo takéto: ,Aha na tú pištoľ! Z tej keby si vystrelila..." zasmiala som sa a pikrútila hlavou.
Ďalej sme vystúpila, šli na nákup a domou. Doma nás privítal Bubo (náš pes) a ocko. Ľahla som si na posteľ, zapla wifi a robyla moje zvičajné veci...
Vaša Alenka ;*
Ps: 1100 slov...
YOU ARE READING
Vlčie dievča {DOKONČENÉ}
WerewolfPríbeh dievčiny, ktorej sa behom pár dní zmenil život na nepoznanie. Dúfam že sa vám bude čítaníčko páčiť ;*
