Vlčie dievča {DOKONČENÉ}

Seth

Niekti chcel otvoriť dvere. Boli zamknuté. Zatvorila som oči a načúvala búchavím zvukom. Snažili sa rozradiť oceľové dvere. Po chvíľke sa im to podarilo. ,,Emi! Nie, nie, NIE!" kričal niekto a bral ma na ruky. Ten hlas. Ten hlas som tak zúfalo hľadala. Jeho bas a sladkosť. Jeho kroky. To tiché dupkanie po dlážke. To mäkké a teplé náručie. Tá ľahkosť s ktorou ma niesol mal len jeden človek. Môj človek. Môje zlatko Seth. On ma našiel! Bože, som tak šťastná že ma našiel. Neverila som v to. Jednu ruku mi dal okolo jeho krku. Chytila som sa pevnejšie. Začal utekať preč z domu. Pootvorila som oči a povedala slabým hláskom z posledních síl: ,,Margo nechajte tak. Ona je dobrá." a zatvorila som oči.

Zobudila som sa na búchanie do hrude. Na tvár mi dopadali kúski vody. Seth asi plače. Počkať. Seth? Ja som myslela že len snívam. Ono to je pravda?! Naozaj som z tade preč? Bolo by to super, keby už aj vedel že som hore. Zhlboka som sa nadýchla a silno otvorila oči. Posadila som sa. Seth ma chytil a dal do náručia. Bola mi zima. Určite som sa triasla. Trošku ma stískol. Stále plakal. ,,Tak som sa o teba bál! Tak si mi chýbala! Hneď ako som dostal tvoju správu som šiel za náčelníkom povedať, že ťa idem hľadať. Thomas sa ku mne pridal. Je ešte v d..." nedopovedal len ma stisol ešte pevnejšie. Prišla ku nám Margo. Usmiala som sa, pozrela na ňu a povedala: ,,Margo! Si v poriadku? Nič ti nieje?! Stihla si utiecť. To je dobré." Margo sa na mňa pozrela. Prišla ku nám a pohladkala ma po ramene. Seth úplne stvrdol. ,,Áno, stihla som to. Teraz utečiem niekam ďaleko. A Seth, buď rád že ju máš. Držím vam palce. Ste spolu naozaj krásny. Majte sa krásne. Ahojte!" povedala a zmizla niekde v diaľke. Dala som sa bližšie k Sethovi. On ma objal ešte tesnejšie. Začala som plakať. Tak sme plakali spolu. Zdvihla som hlavu. On dal svoje pery k mojím. Venoval mi dlhú pusu. Obydvaja sme to potrebovali. Bola to zmiešanina úľavi a lásky. Pravej lásky. Keď ma pustil, oprel ma o strom. Sedela som na zemi. ,,Počkaj tu. Idem pre drevo a spravím drevo." povedal ako keby som sa dokázala postaviť. Je noc, takže aj zima. Budeme čakať na Thomasa. Pozerala som sa do zeme. Nemala som čo robyť. Niekto mi dal ruky na oči. Zľakla som sa. Ruky som zaborila so hliny. Rany na nich ma štípali. Rýchlo som toho nechali. Otrepala som si dlane a chytila si ich. Znova som videla. Prešiel predo mňa. Bol to Thomas. Pozrel sa na mňa, sadol si do tureckého sedu a pozoroval ma ako si stláčam rany. Po chvíľke ho to prestalo baviť. Ľahol si vedľa mňa a pozrel sa mi hlboko do očí. ,,Byť zasnúbená s vlkom je ťažké, čo? Vždy si na pokraji smrti. Ži so Sethom každý deň, akoby bol váš posledný. Pristane vám to spolu. Chcem aby si pre mňa urobila jednu láskavosť. Buď stále pri Sethovi. Potom trpí velá smečka. So Sethom ťa máme veľmi rádi. Si pre mňa moja kamarátka, nechcem ťa stratiť. Keby že niesi so Sethom, tak som s tebou ja. Ale vi dvaja sa k sebe hodíte oveľa viac. Ste pekný párik. Ste ako... ako... Nieviem žiadne prirovnanie. Skrátka, hodíte sa k sebe oveľa viac ako Spirit a Dara (NO HATE PLS)." povedal. S otvoreními ústami som naňho čumela. Je to naozaj pravda?! Keby že niesom so Sethom tak mám Thomasa?! Vipulila som naňho oči. Bolo to ako keby sa vo mne varila víbušná kiselina. Buď ju nechám v sebe a zachránim mesto, alebo ju dám zo seba von. Začal sa mi nadvihovať žalúdok. Z predstavi že by som mala so Thomasom... Nie. To neprichádza do úvahi. Brucho si cítim niekde v krku. Je to najnepríjemnejší pocit v tejto hodine. Ruku si dávam na okolo brucha. Našťastie ho mám prázdne. Takto mi je zle už druhý deň. Žeby som bola tehotná?

Tááákže! Tu je ďalšia časť z tejto skoro dopísanej knihy. Ďalšia časť víjde asi zajtra. A tý ktorí čítate môjho Expla, tak asi tiež zajtra. Potom bude asi týždňová pauza. Idem do Prahy na vílet s rodyčmi. Možno budem písať aj vo vlaku. Možno. Ale dúfam že hej. ALE, možno v jednotke... Nie. Nechávam rozhodnúť vás. Buď:
1. Bude ešte svadba až potom ďalšia kniha
2. Vezmú sa v ďalšej knihe
Nechám to na vás. Vi rozhodnete. Bude svatba v tejto knihe, alebo nie?
Som zvedavá. Vaša Alenka ;*

PS: Máme 759 slov!