Only one signature... 1

Richard

Keď znova zazvonilo tak sme sa s Ninou pobrali do triedy. Bol tam celkom veľký hluk ale na to sme si museli všetci zvyknúť. Predomnou šla Nina a hneď za mnou učiteľka. Keďže som o nej nevedela, netušila som prečo na mňa všetci čumeli s otvorenými ústami. Hneď stíchly a ja som už cítila ako mi srdce išlo vyletieť z hrude. Až kým sa na mňa nepozrela Nina a skoro spadla na zem. Ja som ju udiveně zachytila ale stiahla ma dole na zem. Pocítila som ostrú bolesť na nose. Všetci sa začali smiať no hneď stíchly. Ale prečo? Fakt neviem a začínam mať strach.

„Ty štetka! Veď si mi skoro rozbila nos!" zarevala som a chytila si ho. Zase sa trochu všetci uchechtli ale len na sekundu. Čo sa to deje??

„Drž hubu ty kurva." pošepkala mi po tichu a so strachom.

„Stojí za mnou?" odšeplala som jej.

„Ehm." potichu prikývla pozerajúc sa za mňa.

„Takto. Čo si o sebe myslíš Jasmína? Ja si tu potrebujem len odrobiť jednu hodinu a jedine ty s tým máš problém. A ja sa pýtam, aký." dokončila svoju dlhú otravnú a pomalú reč, ešte že.

Pomaly som sa začala bez slov zdvíhať od Niny. Áno, ona sa z toho vyzliekla aj keď to bola jej chyba a ja tu musím stáť s rozjebaným nosom.

„Niečo som sa ťa spýtala." dodala po nejakej dobe.

„To bola oznamovacia veta." nechcela som ju pustiť k pravde. A ani nikdy nepustím.

„Aký máte problém s tým že si tu len prídem chcem odučiť poslednú hodinu a ty mi tu prídeš a kazíš mi to tu?" zatvárila sa taak nevinne až mi z toho bolo zle.

„Takto. A aký máte so mnou problém vy? -ukázala som na ňu prstom- Vy viete veľmi dobre že to moja chyba nebola a nevedela som že ste tu. Plus Nina spadla a mňa stiahla a rozbila som si nos. A ja vaše píčoviny o novoveku počúvať s krvou v nose nebudem!" to už som kričala. Ona vie fakt najebať.

„Do riaditeľne Merlingová!" skríkla po mne a ukázala na dvere z triedy. Ja som nad tým prekrútila očami a šla na svoje miesto. Začala som sa hrabať v taške.

„Čo si myslíš že robíš povedala som, do riaditeľne!" rozkríkla sa na celú triedu ale ja im pokračovala v tej istej činnosti. Aaa našla som čo som potrebovala. Vzala som si mobil do vrecka a ukázala jej ho s úškrnom.

„Tak a teraz ideme do riaditeľne." uškrnula som sa znova, pozrela na mobil, ktorý som si hneď dala do vrecka.

Pomaly som s kľudom odišla z triedy na ceste do riaditeľne. Vykračovali som si po chodbách, kým som mala myšlienky a oči zaborené do mobilu. Keď som sa ocitla pred dverami riaditeľne, bez klopania som vstúpila čo bolo veľkou chybou. No ako pre koho, samozrejme. No pre riaditeľa to bola výhoda, že áno.

„Dobr-" vtrhla som dnu. Hneď som sa zarazila a šla naspäť zavrieť aby som počkala von. No riaditeľ ma bohužiaľ tesne pred tým zastavil.

„No keď už ste tu Merlingová, mohly by ste tu to -ukázal na chlapca pred ním- Richarda previesť po škole prosím?" pozrel na mňa riaditeľ.

„Bohužiaľ nie." viem že to nebola a zároveň bola otázka, no podal to ako otázku.

„To nebola otázka." nadvihol jedno obočie. Ja som sa zatvarila že "rozmýšľam".

„Fajn. Prostě s ním choďte lebo budete po škole za vyvádzanie v triede." už bol trošičku naštvaný. Asi nemá svoj deň.

„Ale viete že si tá ku-" prerušil ma zdvihnutím prsta.

„Buď, alebo. A teraz už choďte." vyhnal nás z riaditeľne rukami. To snáď nemyslí kurva vážne? Obaja sme si povzdychli keď sme vyšli. Bože ešte ten mi tu chýbal.

„Ahoj." povedala som a vyťahovala mobil zo zadného vrecka. No predsa som si sem prišla pozerať Instagram a nie tu niekomu predstavovať školu.

No vtom mi niekto tu ruku zastavil. Bola som strašne naštvaná, nie len proto že mi chcel zakázať mobil, ale hlavne, nenávidela som dotyky. Max objatie alebo pusa. Ale kožu na kožu? To by som len tak nedokázala.

„Ten mobil mi daj. A teraz ho choď previesť." ironicky sme sa na seba s riaditeľom usmiali. Samozrejme že sa mi nechcelo ale bez mobilu sa domov jednoducho vrátiť nemôžem.

„Tak poď." povzdychla som si a stiahla ho za ruku. Na rýchlo som s ním prešla celú školu až k našej triede. Tam som tiež vtrhla bez klopania a s ním za ruku. Čo som si bohužiaľ neuvedomila.

„A toto je tvoja nová trieda." ukázala som voľnou rukou po celej triede. Všetci boli ticho a pozerali sa na nás. Nevedela som prečo ale ešte aj učiteľka bola ticho. Otočila som sa k nemu a pozrela mu do očí s úsmevom.

„A teraz mi dovoľ ísť si po mobil do riaditeľne." pustila som ho a obišla. Keď som už vyšla z triedy, zastavil ma učiteľkyn hlas.

„A aký si mala trest?" spýtala sa ma zaujato. Že ma to neprekvapuje. Usmiala som sa na ňu no predsa som sa rozhodla odpovedať.

„Dostatočný... Vzal mi mobil a musela som ho previesť." zakývala som jej a pobrala sa po mobil.

Keď som po sto rokoch došla k tej blbej riaditeľni započula som známe hlasy. Bolo to trochu divné ale, aká je šanca že by tu mohol byť môj otec. Skoro nič som im nerozumela ale bola som presvedčená že to je otec. Ale čo chcel? Videla som ako sa kľučka jemne pohla a tak som radšej šla za roh na chlapčenské toalety lebo tie tam boli jediné. Stihla som to presne včas lebo práve vtedy vyšiel otec.

„Mala by sa ešte prechádzať s jedným chlapcom po škole. Zaplatil som mu aby sa tváril že je tu nový. Ale dávajte si pozor aby vás nevidela." to bol na 100% riaditeľ.

Keď som toto počula dostala som poriadne nervy ale musela som sa krotiť aby som mohla počúvať ďalej. A áno viem že je to neslušné ale zamyslite sa nad tým, čo by ste spravili na mojom mieste. Predpokladám že to isté.

„Fajn ste si istý že to Alica zvládne?" toto bol zase otec.

„Alica Robertsová je jediná učiteľka ktorá sa s ňou vie rozprávať. Rozpráva jej rečou. Drzou, sprostou, výhražnou a hlavne vie ako na ňu. Nebudeme to zase zneužívať proti vašej dcére ale, chápeme sa. Hlavne nech chodí do školy. Ja jej pozmením rozvrh a vy jej to doma povedzte." dokončil riaditeľ svoju reč.

„Dobre, máte našu plnú dôveru." toto zase bola MAMA??! Čo sa tu kurva deje?! Čo tu robí ona?! A prečo mi to sakra nepovedia? Keď sa so mnou má niečo stať, v prvom rade by som to mala vedieť ja! A nie nejaký pojebaný riaditeľ kurva! Ale to že je tu mama ma zarazilo zo všetkého najviac. Počula som ako sa dvere od riaditeľne zavreli, a to bolo jasné znamenie že idú domov. Lenže kroky sa zastavili priamo pred wc-kom. Kurva! V tu chvíľu mi celé telo prepadol strach.

„Idem ešte na wc-ko." povedal otec máme. Kurva to je zlý sen.

„Prestaň Joe. Pohni si aby neprišla Jasmína lebo potom to bude problém. A vieš že jej máme čo vysvetľovať. A hlavne ty!" naštvaně naň zvýšila hlas.

„Ježiš dobre. Ale najradšej by som vedel kde je. Vieš keby niečo." navrhol jej otec a kroky sa odomňa začali vzďaľovať. Oprela som si hlavu o stenu, päty som si pritiahla bližšie ku stehnám a hlasno dýchala.

Ruky som si priložila k tvári. Bola som sklamaná a v šoku. V hlave som mala milión otázok... Ale odpovede som sa nedočkala....

Pokračovanie nabudúce...