Only one signature... 1

on!

„Ježiš Mária, ja už asi viem kto to je..."

„Kto?" zarazene na mňa pozrel.

„Vieš, asi rok do zadu som mala niečo, ako hádku alebo nejaký spor, no bolo to len cez mobil. Osobne som sa s ním nikdy nestretla a nikdy som ho nevidela, len na jeho sociálnych sieťach. Takže to je on, určite. Len ma mrzí, že ste na to museli doplatiť vy." hrnuli sa mi do očí slzy.

„Kľud, Jasmína, všetko bude dobré. Veď sa to dá už nejako dokopy. Mám tu zavolať Chrisa?"

„Nie. Len ma prosím obíjmi. Môžeš?" kývol plecami no nakoniec ma objal.

„Ja som proste strašný človek. Vždy všade kam prídem robím len problémy. Ja neznášam samu seba. Ako ma vy vôbec môžte mať radi? Máte ma vôbec radi?" skoro som už začala plakať.

„Nie nie nie. Dobre Jasmínka, ja viem, teraz to je trochu ťažšie a každý na teba teraz tlačí, a do toho ešte naša hádka a blbosti. No teraz je dôležité aby si sa pozbierala, život bol ťažký a bude, treba sa s tým zmieriť." viem že nechcel byť zlý, no vyznelo to tak.

„Hej, máš pravdu. Teraz nezáleží na mojich pocitoch." spravila som nádych a výdych.

„Prosím ťa, nájdi mi nejaké záznamy z kamier alebo niečo čo je na ňom podozrivé aby sme to mohli nejak dokázať." požiadala som ho.

„Jasné." povedal.

Tak sme asi pol hodinu prehľadávali všetky jeho zoznámi, aj tie kamerové, ukladali sme to a všetko som spisovala.

„Dobre máme dôkazy, môžme ísť. O ostatné sa už postarám ja." hovorila som, keď som už bola pripravená odísť za nimi.

„O čo ostatné?" pozrel na mňa.

„Veď ako som hovorila, pôjde dole, zničím ho, a bude na dne." s pokojom som povedala.

„Ja nechcem byť zlý, ani ťa podceňovať ale, podľa mňa pri ňom nemáš šancu." netváril sa povýšenecky, bol normálny.

„Dobre, ani ja na teba nechcem byť zlá, nechcem byť zlá na nikoho, len ťa prosím, toto nechaj na mňa. Dobre?" s kľudom som sa ho spýtala.

„Jasné. Je to tvoja vec. Len ťa pred ním varujem. Nikto nečakal že toto spravý, takže aj on by sa ti mohol ešte pomstiť."

„Tebe na mne záleží?" zastavila som, a zazrela naň.

„Samozrejme! Všetkým nám na tebe záleží. Ty si myslíš, že nám na tebe nezáleží? -prikývla som- Bože.. len kokot by sa o teba nezaujímal. Si tak krásna, milá a príťažlivá." pomaly sa ku mne približoval.

Sedeli sme na gauči, pomaly ma rukou pritlačil dole, aby som si ľahla. Pomaly ale isto sa nadomna naklonil. Znova som sa cítila presne tak ako vtedy v obchode, keď to isté spravil Christian. Och bože, Christian!

„Nie! Prestaň! Veď som zasnúbená!!" chcela som ho zastaviť, ale nedal sa.

Nakoniec si kľakol obkročmo mňa. Znova sa priklonil, no tento krát už bol bližšie k mojim perám. Chytil si ma pod krk a moje vlasy odhrnul preč. Ale zatiaľ čo ja som sa snažila vyslobodiť sa, spod jeho tela, on mi dal jemnú pusu na krk. Potom ďalšiu, a ďalšiu.

„Prosím.. Chcem ťa cítiť ešte raz." povedal a pomaly začal rozopínať prvý gombík na mojej blúzke.

„Ešte, raz?!" začala som zrýchlene dýchať.

„Myslel som si, že si zo mňa nadržaná, ale že až takto?.... Neboj sa, budem rýchly." už sa chystal na moje pery, no stihla som ho ešte zastaviť.