Only one signature... 1

ďalšie tajomstvo

Nakoniec som zišiel úplne dole. Bola tam. Varila v kuchyni. Vážne teraz varí? Veď je 1 hodina ráno! No nič. Hneď ako som sa k nej priblížil do nosa mi vbehla úžasná vôňa.

„Prečo nespíš? A kedy si odišla?" prihovoril som sa k nej. Bolo vidno že sa ma trochu zľakla a nečakala ma tam.

„Asi pred hodinou. Nevedela som zaspať." odpovedala a znova sa venovala rezaniu zeleniny.

„Môžem ti pomôcť?" spýtal som sa jej.

„Akože, ak veľmi chceš tak áno. No varujem ťa, že väčšinou varenie so mnou nedopadá veľmi dobre. Ale skúsiť to môžeme." podala mi nôž, cibuľu a naviazala na mňa zásteru.

„Vážne si mi teraz dala robiť tú najhoršiu činnosť, aká len v kuchyni existuje?" pozrel som na ňu.

„Neboj sa, ochutnávať budeš ty, dobre?" usmiala sa na mňa. Chcela odísť no zastavil som ju a pobozkal ju.

„Vyrovnané." povedal som nakoniec a celý vysmiaty sa pustil do cibule, ktorá ma aj tak donútila plakať.

„Ježiš neplačkaaj, bábätko moje. To bude dobre." prišla ku mne a utrela mi oči servítkou.

„Vážne si sa mi teraz vysmiala do ksichtu?! -otočil som sa na ňu- Poď sem!" ignorovala ma, tak som jej vzal ruku a pritiahol si ju k sebe. Oprel som ju o linku a vážne sa jej pozrel do očí.

„Teraz ma dobre počúvaj, ak nechceš zažiť pravú bolesť dnes, dávaj si pozor na jazyk." zavrčal som jej do ucha. Ona sa len uškrnula a tiež sa natiahla ku mne.

„Už sa na ňu teším." hovorila mi to tesne pri tvári, potom na mňa žmurkla a znova sa vrátila späť do práce...

„Tak čo? Chceš to ochutnať alebo sa necháš prekvapiť?" zavolala na mňa keď stála pri hrnci. V ruke držala lyžičku a v nej mala polievku. Tak som sa teda došuchtal k nej.

Už len tá vôňa toho jedla mi prezradila chuť, no prečo by som to nemohol cítiť na vlastnom jazyku?

„Hmm, je to presne také ako som si to predstavoval. Ó môj bože. Ja to jedlo milujem!" povedal som vzal jej s nadšením lyžicu, a tak sa z ochutnávky zrodilo ujedanie z hrnca. Ale tak, kto by už len toto nezjedol celé?!

„Hej, nechaj aj ostatným, ráno si dáš koľko budeš chcieť, ale teraz už by sme mohli ísť spinkať, čo povieš?" navrhla mi, celkom dosť unavene.

„Dobre, hlavne mi tu nezaspi na nohách lebo ťa potom budem musieť niesť hore." hovoril som zatiaľ čo sme upratovali kuchyňu.

„Ale veď tebe to nevadí!" začala protestovať.

„Mne to nevadí. Len či tebe nebude vadiť keď ťa po ceste do izby odpaním." keď som to povedal škaredo na mňa zazrela.

„Nebuď taká vážna. To ti nepristane." prišiel som k nej, dal jej pusu na čelo a jemne jej pohladkal líčko.

„Ježiš prečo si taká jemná? Normálne mám miestami pocit že ťa rozbijem keď sa ťa dotknem."

„No, a potom dôjdem a rozbijem niekomu hubu ako keby som bola nejaký robot, ja viem.... Ja som asi strašne divná, že?" smutne sa na mňa pozrela.

„Ale nie si. Si len výnimočná." nadvihol som jej hlavu a znova jej dal pusu, tento krát na ústa.

„Och bože. Prečo na tomto svete nie sú všetci muži taký ako ty? Ty si asi ten najlepší chlap akého som kedy v živote stretla." na tejto myšlienke som sa zasmial.

„Ani ja nie som bezchybný. Ale ďakujem." hovoril som počas toho ako sme už kráčali po schodoch.

„A začo? Reálne si jediný muž, ktorý rešpektoval moje nie aj keď bol nadržaný ako sviňa. Proste, ak som ti povedala nie, nepresviedčal si ma a do ničoho ma nenútil. Chápeš? O to mi ide. Mne nevadí, že sa s niekým vyspím. Mne len záleží na tom aby to nebolo len kôli sexu. A keďže viem, že my už od seba neodídeme, som schopná ti to dovoliť aj teraz. Aj ja som kedysi čakala do 15-tich len na sex. Ale až neskôr som si uvedomila koľko ľudí ma chcelo len zneužiť. A potom som sa už ani nesnažila nájsť si vzťah." sklonila hlavu tak aby som jej nevidel do očí. Beztak začala plakať.