Only one signature... 1

tajomstvo

„No ja svoje výborné herecké výkony využívam vždy keď ich potrebujem. Napríklad aj na tej večeri čo sme spolu boli som zahrala, že mi je zle."

„Zahrala? Prečo sakra??" udivil sa Richard.

„Chcela som ísť domov. Nebavilo ma to tam, a plus som dostávala menší strach lebo som tušila, že s vami niečo budem mať. No a pozri ako som skončila..." ukázala som na seba.

„Ja fakt nechápem, ako môžeš predpovedať budúcnosť."

„Ale to tak vôbec nie je. Je to len blbý pocit. Nič viac.. A hlavne, na to aby som zistila, že s vami niečo budem mať, som mala veľa dôkazov, ktoré ma o tom presvedčili. Takže niektoré veci sú logické. A k tomu, predpovedať budúcnosť nie je možné." teraz som si tam prišla, ako učiteľka v škôlke.

„Ale dokonči to. Čo by si spravila potom." nedočkavo sa ma pýtal Oliver.

„Zjednodušene, by som zahrala, že som tam odpadla. Po chvíľke, keď by ste si už boli istý, že som tuhá, prišli by ste, a ako náhle by bol niekto blízko zajebala by som ho nôžkou od tej stoličky. Získala by som od neho zbraň, a hotovo. Úplne ľahké."

„To by bol dobrý plán.” uznal Richard.

„Hej to bol. Keby nenastali komplikácie.” povzdychla som si.

„Ale bolo by dzivé rozjebať niekomu z vás hlavu..” zasmiala som sa, sama pre seba.

„Haha, veľmi vtipné.” urazene sa na mňa pozrel Richard.

„Ona je fakt psychopat.” utrápene si priložila ruku na čelo, o ktorú si následne oprela hlavu.

„Už si to povedala druhý krát, a to ešte neprešla ani hodina.” upozornila som ju. Normálne jej to budem počítať.

„Veď to. Bojím sa, čo to bude o pár rokov.”

„O pár rokov to prestaneš počítať keď zistíš, že si mi to za mesiac, povedala viac krát, ako ostatným 'dobre ráno'.” hovorila som z vlastných skúseností.

„Inak, koľko je hodín?” pozrela som smerom k Chrisovi.

„Už je skoro 22:30. Nie si unavená?” spýtal sa ma späť.

„Ja neviem. Akože už to na mňa trochu lezie. U mňa stačí, že si niekto zívne a ja už spím.” usmiala som sa.

„Dobre, tak už asi pôjdeme. Vy tu ešte ostávate??” pozrel sa na ostatných Chris, keď mi pomáhal vstať.

„My tu ešte ostávame. Dobrú noc.” povedal za všetkých Richard, a už nás vyhnával von.

„Ale tak aby vedela ráno chodiť. Lebo pre ňu mám prekvapenie!” pohrozila Karin Chrisovi. Ja ju zabijem, naozaj.

„Neboj, budem ju šetriť.” došiel ku mne, keďže som stála už pri dverách, a dal mi pusu na líce. Debil. Fakt debiiiil!!!

V tichosti a bez slova sme sa presúvali do izby, až pokiaľ sa nerozhodol začať debatu.

„Kedy ťa môžem pretiahnúť?” spýtal sa ma len tak, keď sme už kráčali po chodbe.

„Ty mňa? Nikdy!” hneď som ho zastavila.

„Tak ty mňa?” uškrnul sa. Zasmiala som sa na ňom.

„Si strašne vtipný..... Nikdy v mojom živote by som nikoho nepretiahla.”

V tom momente ma zastavil. Otočil si ma k sebe, a pritiahol si ma bližšie. Takže sme boli od seba len na  milimetre. Už sa ma chystal pobozkať, keď vtom:
Okamžite sa mu vytrhni inak ťa zabijem!!
Samozrejme, že sa mu vytrhnem. Takú radosť mu nespravím!