Only one signature... 1

prečo práve ja?!

Nádych, výdych. To zvládnem! Sú to len Darlingovci. Mama s otcom sa nastúpili pred dvere a ja som stála za nimi a panikárila.

Otec otvoril dvere a hneď si podal ruku s Darlingom. Hlavne kľud. Dýchaj. Len dýchaj. Mama si s ním podala ruku tiež a šli hneď do obývačky. Počkať to je všetko? Už nikto iný? Len on?!! Yes!!! Môj štastny úsmev mi žiaril na tvári ako slnko. Už som šla zatvoriť hlavné dvere keď. Kurva! Vyšli z poza nich aj dvaja mladý vysoký chlapci. S veľkou nechuťou som im otvorila tie jebnute dvere a oprela sa o stenu s kyslím výrazom na tvári. Tento deň nemôže byť horší. A ešte tu nie je ani Harry. Pomooc!!! Ten vyšší sa ku mne naklonil,  ako k malému dievčatku a povedal. Inak ten druhý bol Richard.

„Ahoj, drahá. Povieš mi kde je tvoja staršia sestrička." pozrela som sa na Richarda pohľadom alá, čo to má znamenať?! A kto to je?!

„Haach, ja staršiu sestru nemám len brata." nakoniec som sa naňho aj tak usmiala a on sa zarazil. Pozrel na Richarda zmätene a znova na mňa.

„Tak teda. Toto je Jasmína Merling. Jasmína, toto je Christian Darling." tak toto bolo oficiálne to najdebilnejšie zoznámenie v mojom živote. Teraz sa cítil trápne každý v tej chodbe. Z poza rohu vykukol môj otec.

„Jasmín! Mohla by si ich prosím previesť po vile?" vraždivím pohľadom som naňho zazrela a znovu sa nasilu usmiala.

„Samozrejme." prikývol a odišiel.

„No, o program máme postarané. Tak poďte." povedala som a ukázala aby šli predomňa.

Keď kráčali hore po schodoch, hádzali na seba rôzne pohľady. A hlavne ten Christian na Richarda. Dnes už je to 5 narážka na moju výšku a vek. Ďalšia už nedopadne dobre.

„Hmm... Inak nemala by si ísť pred nami keďže nás máš previesť." s úškrnom povedal Christian. Vedela som kam tým miery a rozhodne som to nespravila. A minimálne nie na schodoch. Snáď nie som sprostá.

„Ste návšteva, takže choďte prvý." usmiala som sa naň. Keď sme konečne vyšli tie prekliate schody prepchala som sa pomedzi nich a začala....

„Tu vám neradím chodiť. A to hovorím len pre vaše dobro." ukázala som na jedny čierne dvere.

„Toto je moja izba, toto kúpeľňa, a tu je Harryho izba. Tam láskavo tiež nechoďte. A to je všetko. Nejaké otázky? Dúfam, že nie." poslednú vetu som len zašomrala popod nos. Ale vidno že ju nepočuli keďže otázka prišla.

„Čo budeme robiť?" spýtal sa Richard.

„Dobrá otázka.... Tak to neviem." premýšľala som ale naozaj ma nič nenapadlo.

„Ty máš psy že?" začal Richard.

„Noo, hej. Ak sa chcete pozrieť, nech sa páči. Ale ak ste ľudia, čo mi chcú ublížiť, alebo máte zbrane, drogy alebo bomby. Povedzte mi rovno, že tam nechcete ísť." bola som úprimná. A zároveň som nechcela aby ich tie psy zabili.

„Hmm, a nechceš nám ukázať svoju izbu?" navrhol Christian.

„Chápem." pousmiala som sa.

„Tak, poďte." otvorila som dvere a dala im prednosť. Predsa len je to návšteva.

CHRISTIAN'S POV

Čakal som, že nepovie ani slovo. Že tu možno ani nebude. Ale ona, si ide svoje. Tie pohľady, ktoré som na Richarda hádzal, museli stáť za to. Keď nás prevádzala jediné o čo som sa zaujímal bola ona. Ani som ju poriadne nevnímal. Len som na ňu vkuse pozeral. Nemohol som od nej odlepiť oči, až kým sa neotočila. Už od začiatku na nej bolo vidno, že neskákala saltá keď nás videla vo dverách. A to zoznámenie, moje vnútro sa cítilo najprv trápne a potom som sa smial sám zo seba. Ak jej toto robí každý vyšší človek chudák ona.