Only one signature... 1

tanec...

„Ty si na chvíľu ohluchol keď som ti hovorila, že je to súkromný dôvod?... Nemôžem ti to len tak povedať. Mohol by si to zneužiť." poučila som ho.

„Ale prečo sakra?!" náhlivo sa má spýtal.

„Každá vec môže mať viacero mien." povedala som mu celkom podstatnú vec, no on sa skôr usmial, ako keby si to vzal k srdcu. Ale je to jeho vec.

„Vieš, že si o tebe môžem zistiť všetko, čo len chcem, srdiečko." hovoril to takým podlým tónom. Zrejme si myslel že vyhral alebo že to neviem.

„No to môže vedieť každý. Stačí mať len wifi zlatko. -uškrnula som sa- No dosť už o mne, lebo sa ešte pohádame. Povedz mi niečo o sebe." navrhla som mu.

„A čo by si chcela vedieť?" prekvapivo, sa ma ochotne spýtal.

„No napríklad tvoj vek, alebo obľúbené jedlo. Je toho strašne veľa o čom sa môžme rozprávať pri tanci." dala som mu pár možností. Bolo mi vlastne celkom jedno o čom sa budeme baviť.

„Tak ja mám 16 rokov a ty by si mala mať 17. Podľa toho čo viem. Ale kto ťa učil tancovať? Toto ma zaujíma." ok oficiálne môžem vyhlásiť, že som v riti. Čo mu mám akože povedať??! A ten vek? Môže mať on vôbec svadbu??

„No, tancujem si len tak pre seba. A pozerám videá. A ty? Lebo musí sa nechať, že si pekný, ale aj pekné poleno." samozrejme, že som doň musela rýpnuť, a aj zaklamať.

„Ja neviem. Proste mi tanec nie je súdený." zasmial sa. Síce ho, teda, ich nenávidím, má pekný úsmev. To podotknúť musím!

„Dám ti radu. Nikdy neber tanec ako silový šport. Je to nežný a pôvabný. Presne tak ako aj balet. Treba na to silu. No hlavná je hudba ak chytíš správny ritmus si vpohode."

„To sa ti povie ľahko, ale na mňa pozerajú milióny ľudí. A na teba skoro ani jeden. A hlavne môj otec." obhajoval sa, no zbytočne. Len som nad ním so smiechom prekrútila očami.

„Tento tanec je nekonečný." povzdychla som si po chvíľke ticha.

„Hej to je. Kiežby skončil." prikivoval mi.

A práve vtedy nás zrejme Boh vypočul a hudba sa stíšila.

„Štastie sa na nás usmialo." s úžasom, no potichu hovoril mojím smerom.

„Už nikdy s tebou tancovať nebudem." povedala som keď sme sa ostatným trochu uklonili, keďže začali tlieskať.

„Ver tomu že ani ja s tebou. Aspoň by som si to tak želal." bolo cítiť že bol úprimný. Ale ani mi to nevadilo. Povedala som mu svoj názor a on mne tiež.

...

„Dovidenia." odzdravila som sa ako posledná, a šli sme smerom k autu.

„Ehm, o čom ste sa tam rozprávali s Darlingovcami?" náhle som otvorila tému. Každý sa na mňa v sekunde pozrel.

„Noo, o ničom. Len, že zajtra k nám prídu na návštevu aj so synom." pozrela mama na otca, ktorý k nej len prikývol.

No ma poser. Keď ten, opak vynikajúceho tanečníka príde k nám môžem sa ísť rovno zakopať na záhradu. A čo vlastne teraz robia psi? Dúfam, že sú v poriadku lebo ďalšieho psa už nezvládnem. A hlavne dúfam, že mama nebude proti tomu aby Rocky ostal spať v dome. Neviem, asi si pôjdem len ľahnúť a predtým sa pomazlím s Rockym. A vlastne čo u nás budú robiť, že tam musí byť aj to poleno? Dúfam, že to nemá byť nejaká sladká hovadina inak idem von a vyseriem sa na nich.

„Haló? Jasmína, žiješ?!!" mával mi rukou pred nosom, Harry. Ja som mu po nej nasrato čapla.

„Hej som tu! Nemusíš mi zotrieť celý make up." hneď dvihol ruky do obranného gesta.