Only one signature... 1

zakázané ovocie

Nakoniec, som sa predsa len odhodlala na chlieb s nejakou, veľmi dobrou nátierkou. Neviem aká presne to bola ale viem že bola super. Aj Chris sa celkom divil že jem. Ale nebol v tom sám. Síce oni mali znova 2 teplé jedlá a ja len chlebík, ale mne to tak vyhovovalo.

Keď sme, teda, oni dojedli, presunuli sme sa do ich spoločnej obývačky. Je to tu zvláštne, ale zároveň aj zaujímavé. Nikdy som ešte nevidela niečo také ako 'obývačka pre mladých' alebo 'kuchyňa len pre mladých' Na obzeranie som nemala čas, keďže nám chcel niečo Chris oznámiť.

„Takže, došiel som k názoru, že sa ten čierny kôň nepredá." začal. Dobre, toto som nečakala. No zároveň som sa naň zranene pozrela.

„Ty si ho chcel predať?!" obvinila som ho.

„-Ale prečo?
-Veď si vravel, že ho...
-Ale nedáme ho späť k...
-A čo keby sme...
-No počkať...
-O kom hovoríme?" všetci sa tam rozhučali ako zvieratá.

„Haló! Ešte som to nedokončil." utíšil ich trochu hlasnejšie.

„Ale prečo? Vieš, že je nebezpečný! Ak ho tu necháme bude to lákať aj Simona, a vieš, že on nerozmýšľa. Pôjde k nemu, a pri najhoršom ho 'len' kopne." hovorila Karin a ostatný jej horlivo prikyvovali.

„Lenže my nevieme o tom koňovi vlastne nič. A hlavne, Jasmina mi dnes ukázala, ako si k nemu nájsť cestu. Inú než len s uspávadlom." spokojne dokončil svoju precítenú reč.

„To nie je možné. Ten kôň... Je to proste nemožné aby k nemu šiel niekto s citom." Richard nad tým mávol len rukou, nechcel tomu veriť.

Ak mám byť úprimná, ani si neviete predstaviť ako som sa nad tým celým zabávala. No musela som sa tam kontrolovať. No zároveň som sa cítila dosť zvláštne. Problém je, že vôbec neviem ako.

„A tak isto viem, že ten kôň vyhral veľmi veľa súťaží." obraňoval si svoj názor.

„Tak to prepáč, ale človek by musel byť minimálne Boh aby toho koňa skrotil. A ak taký človek existuje, tak ho musím vidieť. Pretože, ti to fakt neverím." vidíte aký sú zlatý a lichotivý, keď nevedia o kom sa rozpráva?

Chris na mňa uznanlivo pozrel. A ja som mu pohľadom poďakovala. My sme obaja vedeli čo je vo veci, len oni to netušili. Ale ak chcete moju úprimnosť, vôbec mi to nevadilo.

„Ale ako to vieš?" pochyboval Tomáš.

„S tým dotyčným som hovoril. Dokonca osobne." pochválil sa nad čím som sa zasmiala. To je blázon. No tie ich pohľady stáli za to.

„Dobre, ale teraz vážne. Chcem toho človeka vidieť. Lebo ak na ňom niekto jazdil, musí to byť veľmi dobrý jazdec. A možno bude aj sexi." hovorila Karin zasnívane.

„Ver tomu, že je to asi najviac sexy človek na planéte." vyjadril sa jasne. Tu som si nemohla odpustiť štípanec do boku. Nad čím sa zasmial.

„Človek. Ale aké je to pohlavie?" spýtal sa ho Richard.

„Ja neviem nohy som jej/jemu neotváral. Ale chcel by som." provokačne povedal a pozrel na mňa. Ironický som mu prikývla, že sa to "určite" stane.

„Dobre, proste ja ho nechcem predať a ani nepredám! To je moje posledné slovo.” povedal už vážnejšie.

„Ak mi ukážeš človeka čo ho vie osedlať, jazdiť na ňom, umyť ho, skrotiť ho, bez nejakých iných vecí a komplikácií. Fajn. Nepredáme ho. Ale ja to chcem vidieť na vlastné oči. Toto je posledné slovo.” Karin sa už začala hádať.

„Súhlasím s Karin. Ak nám to ten človek ukáže, tak s tým koňom nemám problém. Ale neryskujem, že sa tu niekomu niečo stane.” súhlasil s ňou Richard.