Only one signature... 1

„Oči mal ako Oliver."

„Inak na stole som ti nechal papiere."

„Niee! Prečo som ti vôbec povedala že to spravím?" povzdychla som si.

„Akože aj mne to prišlo divné že si to navrhla, ale teraz sa už z toho nedostaneš." áno, užíval si môj 'hnev'.

„Neznášam ťa." 'naštvane' som povedala.

„Milujem ťa." usmial sa. Svoju ruku presunul na moje rameno, a pritiahol si ma k sebe.

V tejto polohe sme kráčali celú dobu.

No vidíš! Dal ju dole sám.
Tak za a, dal ju hore. A za b, spravil to sám. Ty si mu to mala urobiť!
Ježiš, spravila som to čo si chcela, nechaj to už tak.
Veď ako som povedala, To ešte oľutuješ! Zajtra ťa čaká nemilé prekvapenie. A varujem ťa, ak spravíš ešte jednu hovadinu, príde dnes.
Príde?

Zamyslela som sa. Čo to môže byť? Ouch, už asi viem.... Nie, toto mi nespraví.... Prosím, že nie?!

„Niečo sa deje, a ja chcem vedieť čo. Viem že neznášaš otázky. Ale asi mám právo vedieť čo sa deje." zastavil ma.

„Zatiaľ sa nedeje nič. Ale zajtra asi áno." povzdychla som smutne.

„Ouch, myslíš toto. To nejak zvládneme." objal ma znova okolo ramena, takto sme sa presunuli až do jedálne.

Kaaamo, veď jemu to doplo bez toho aby som to nejak poriadne naznačila. To bude asi preto že tu je Karin. Veď taký všímavý, nie je ani Harry.

Na jedenie sme mali vyprážaný rezeň ktorý som naposledy jedla keď som bola s kamošmi na Slovensku. Bolo tam úplne úžasne, a z našich spoločných dovoleniek to bola jedna z najlepších. Vlastne my, celá partia chodíme každý rok na veľkú spoločnú dovolenku. Boli sme v Taliansku, na Hawaii, na Slovensku, v Egypte v Nemecku, Francúzsku a naposledy v Grécku. Všade bolo super, ale keďže Slovensko nie je prímorská krajina, tak sme tam boli lyžovať. Mali sme celý svah len pre seba, v Tatrách. Karolína, (to je jedna z mojich najlepších kamarátov) tam má chatu, keďže ona býva na Slovensku. Potom sme boli v Ríme a Benátkach. To nám zase vybavila Vivien ktorá tam tiež býva. Egypt vybavovala Zoe, s tým že tam má vzdialenú rodinu či čo. Dokonca som nám minulý rok vybavila Berlín, kde sme boli na súkromnom koncerte Billie Eilish.

„A vlastne, kde ste boli?" pozastavila som sa nad vecou, ktorá mi dlho vŕtala v hlave.

„No ja s Richardom a Oliverom, sme boli prezrieť sálu ktorú máme prenajatú na ten večierok. Vybavili sme dekorácie a tak." povedal Chris. Aha, len by ma zaujímalo prečo ma nemohli zobrať so sebou. Stále si poriadne nespomínam čo sa presne stalo.

„A ty Karin?" pozrela som na ňu.

„Ouch, ja? Ja som si chcela vyzdvihnúť jeden balík, ale niečo sa tam pokazilo takže nabudúce." ak ma zrak neklame, tak som práve teraz videla ako pozerá do prava. Neznačí to náhodou že si to vymýšľa? Aj keď, prečo by mala? Chyby sa v sistéme robia často.

Ďalej som sa už nechcela pýtať. Nemám rada otázky na mňa, takže im nebudem robiť to čo vadí mne. Bolo tam strašne trápne ticho, a aj by som sa niečo spýtala, no nič som si nepamätala. Skôr som sa pozerala na jedného človeka za stolom. Viem že som ho už niekedy videla, ale jeho meno si nepamätám ani za nič.

Možno niečo na Jo, alebo En??
Neviem, vôbec.
No, tak to sme v prdeli. Dobre, mysli! Vspomeň si na oči, tie ti väčšinou pomáhajú.
Prepáč ale momentálne mám ešte stále polku mozgu v prdeli z tej blbej toxickej látky, takže dnes asi nie...
Hmm, predstav si že ma to vôbec, ale že vôbec nezaujíma. Hmm??
Bože, musíš byť tak hnusná? Čo ti je? Máš svoje dni, alebo čo?!!
Ja? Nie zlatíčko. Ale ty budeš mať. A hneď zajtra!
Opováž sa nám to spraviť a zabijem ťa!
Počkať, a teraz ti poviem to čo ty mne: Nemôžeš ma zabiť, lebo som v tebe.
Kurva ja ťa fakt neznášam!
Prepáč, ale neznášaš seba...