Only one signature... 1

Ľahkomyselný psychopat!!

JASMINE'S POV

Dnes by mali prísť psy, potom Barbie a nakoniec ten, ten, ani neviem, ako sa volá. No každopádne dnes je nabitý program. Musím ísť ešte na tréning ktorý bude dosť ťažký pretože som to nerobila celkom dosť dlho. Dnes mám chvála Bohu len 4 hodiny v škole. Takže hneď potom so psami a na tréning. Ja viem, lepšie som si to vymyslieť nemohla.

Ráno prebehlo tak ako každé iné, oblečenie, hygiena, Rocky pred mojimi dverami a nakoniec dole. Dole kde boli všetci, a oči mali položené na mne. Neboli to veľmi príjemné pohľady. A strach mi bolo vidno až v očiach. Bolo tam až príliš veľké ticho. A práve preto sa to rozhodol prerušiť Benny, ktorý začal štekať ako nenormálny, zo záhrady. Rodičia sa tam vybrali pozrieť, a mi sme tam ostali sami.

„Oukej. Čo sa tu kurva deje?" bola som z toho dosť na nervy. Nikto mi nič nepovie, a ja neviem čo mám robiť.

„Noo, neviem čo si robila včera večer. Ale otec si je na 100% istý, že si bola niekde do rána von." nestratil náhodou pamäť?!!

„No neviem, či na to zabudol, ale ešte včera v noci ma videl, ako idem hore spať." argumentovala som mu.

„Pozri, ja neviem ako to bolo. Podstatné je, že bez nás a minimálne nášho vedomia, sa z domu nepohneš." povedal dosť prísnym tónom.

„Dostali ste nejaký vírus? Alebo máte migrénu?!... Drblo ti? Veď mám život, a teraz by som mala mať ďalšie turné!"

„Ja viem hovadina, ale otec niečo-" zasekol sa, keď počul, že rodičia prišli späť dnu.

„Už som jej dal poriadny výplach žalúdka. Môžme sa ísť najesť." povedal Harry s kľudom v hlase a otec mu na to prikývol. Teraz mi zrejme pes zachránil pol hodinu môjho drahého času. No faajn, tak aj Harry.

„Tak, dnes má prísť Bianka. A potom Darlingovci. Máme, čo robiť. Jasmin, teba odnesie do školy Harry aby si nestrácala čas." fajn. Akože neviem, či mama tuší že to bude rýchlejšie než keď tam pôjdem sama ale ok. Aspoň si nebudem namáhať nohy. A hlavne, keď budem meškať môžem sa vyhovoriť na Harryho. Takže budem v suchu.

...

„Ideme?" nespokojne stepoval pred dverami Harry.

„Veď už idem. Mohol by si byť aj ohľaduplnejší!" pozrela som naň vražebným pohľadom.

„Je 7:30! Takže nie nemôžem. Vieš aký budem mať problém keď ťa tam nehodím včas?" len som nad týmto dávno strateným prípadom prekrútila oči.

Vyšli sme von z domu. Rodičia už doma neboli takže mal Harry celý dom pre seba. Dokonca aj naše slúžky mali doobedňajšie voľno. No poobede ich bude treba. Ani neviete ako mu to závidím. Hajzel jeden malý. A ešte sa mi zmenil rozvrh. Takže každý deň 2 hodiny matiky. Pane bože. Ja fakt chcem vedieť dôvod tohto života.

Nasadli sme do auta a on hneď spustil. A práve to, na čo som fakt náladu nemala...

„No, si si vedomá, že dnes príde Bianka. Chcem aby to bolo perfektné. A opovážila by si sa neprísť, alebo robiť problémy lebo ťa osobne vypitvám zaživa." pozrel na mňa pohľadom, ktorý mi mal jasne dať najavo, že nič hlúpe radšej nemám skúšať.

„Pre tú kravu by som ani prstom nepohla." a to som myslela vážne. Lebo moto môjho života je:

JA SI S TAKÝMI SRAČKAMI RUKY ŠPINIŤ NEBUDEM!

„Haló! Ja som tu aby si vedela." myslí si, že som blbá?

„A heej, inak by som sa s tým autom vybúrala. To ma nenapadlo!" premotivovane som si tukla prstom po spánku.