Only one signature... 1

Nikola 🙄🔫

JASMINE'S POV

Keď som otvorila oči, strašne ma začali štípať. Hmm, takže zase som išla spať neviem kedy. Mrzuto som sa pozrela na hodinky. Piče! Je 8:03. Meškám! Zapla som ten najrýchlejší mód v mojom živote. Ani som sa nesústredila na rýchlosť a čas. U mňa bolo podstatné prísť na testy. Lebo ak ich neprejdem nezmaturujem. Je to asi to najdôležitejšie testovanie pre dokončenie maturity. Hlavne to nesmiem zkaziť. Ani neviem ako rýchlo som si umyla zuby. A šprintovala som do kuchyne po jablko, s taškou v rukách, po schodoch. Tašku som v rýchlosti šmykla po zemi až k botníku a doslova som driftovala po podlahe v kuchyni. Schmatla som jablko z misky na ovocie a bežala sa obuť.

„Meškáš!" posmešne povedal Chris keď došiel ku mne.

„Dik za upozornenie, skoro som si to nevšimla." ironicky som sa naňho usmiala. A on nadomnou prekrútil očami.

„Mám ťa hodiť?" povedal len tak. Nad čím som sa musela pozastaviť a postaviť sa.

„A prečo by si to robil?" spýtala som sa ho to úplne vážne. Bez vtipu. Ale naozaj, prečo by to kurva robil?!!

„Lebo meškáš." povedal vec, ktorú som už dávno vedela.

„Fajn, ak ti to neprekáža, tak dobre." povzdychla som si a hneď sa začal obúvať.

„Dobre, tak bež k autu." otvoril vchodové dvere a dal mi prednosť. Schmatla som tašku a utekala k jeho autu, keďže ja "nemám vodičák". No vlastne, mám ale nejazdím. Nechce sa mi. V rýchlosti sme nastúpili do auta, naštartoval, a vyrazil do mojej školy. Len by ma celkom zaujímalo:

„Ako vieš kde je moja škola a kde chodím do školy?" vzbudila som uňho podozrenie.

„Na učebnici máš pečať tvojej školy. A náhodou som tam raz odprevádzal kamaráta. Ale to je tak všetko, čo viem." povedal úprimne. Dobre, to som rada, a dúfam, že si to ani overovať nebude.

„Čo máš mať v škole?" dobre, na túto otázku som nebola vôbec pripravená. A bolo to aj vidno.

„Nič len testovanie, testovanie mimo školy a matiku to je všetko. Nič úžasné a nič hrozné. Tak ďakujem a pa!" povedala som a šla otvoriť dvere na aute aby som vystúpila, ale zastavil ma.

„Počkaj, tu máš špinu!" povedal a dal niečo dole z goliera na mojej blúzke. Bolo to čudné, pretože ja nikdy nemám špinavé oblečenie, ale dobre.

„Ďakujem, tak ahoj!" v rýchlosti som povedala a vyšla von z auta.

„Tak čau!" uchechtol sa a ja som zavrela dvere na aute a pomaly si to kráčala do školy. A prečo kráčala? Už je 1. prestávka takže mám čas, čo znamená, že som oficiálne vymeškala prvú hodinu.

„Kde si toľko bola?! Myslela som, že umriem." ťažko hovorila Nina.

„A prečo veď bola len angličtina?" nechápavo som na ňu hľadela.

„No keby len, Robertsová nám na konci hodiny prišla oznámiť, že ju bude zastupovať na matike pani Meyerová." zdesene rozprával Lukáš.

„To si robíte srandu, že? Prosím povedzte mi, že je to len vtip." od zúfalstva som ani nevedela čo mám na to iné povedať.

„Kiežby. Inak kde si sa flákala?" naklonil sa spoza Niny aj Make.

„Prestaň! Neflákala som sa. Len som zaspala." prekrútila som očami.

„Takže s kým si trávila noc?" obvinila ma Nina.

„Ak máš pocit, že sa bavíš so sprostou štetkou tak sorry, ale tam, je Lucy." ukázala som za seba, kde stála tá krava.