Only one signature... 1

plastika zadarmo??

CHRISTIAN'S POV

„Koľko je hodín?" spýtal som sa Karin keď som sa už obliekal.

„23:32, ľúbim ťa." povedala a dala mi pusu na líce. Pusu som jej opätoval a šiel.

Celú cestu som bol strašne nervózny, proste som sa bál toho ako zareaguje. Necítil som sa vôbec komfortne. Čo ak Harry začne protestovať? A jemu ublížiť nechcem, ani jej. Robím len to čo mi kázali. No stále sa za to cítim hrozne. Bože môj, prečo?
Dobre, budem sa tváriť, že som úplne spokojný.
Ježiš, prečo mi nedá pokoj?
Nechcem na ňu myslieť!
Možno som mal hovoriť s jej kamarátmi, ktorý by mi povedali o nej možno viac. No, predpokladám, že by mi asi nič nepovedali. Ale ako tak nad ňou rozmýšľam všetko o nej musí ostať v tajnosti, ale prečo? Čo skrýva? Alebo sa bojí? Rozmýšľal som viac nad ňou ako nad cestou. No a že som skoro nenabúral!

Po asi 43 minútach som už vošiel do ich domu. Bolo presne 0:11. Tak som vystúpil z auta a namieril si to rovno k nim. Som veľmi zvedavý ako to celé dopadne... Otvoril som dvere kde ma privítal Harry podaním ruky. A pozval ma dnu.

„Teraz spí. Chceš nejaké rady?” navrhol mi. Dobre tak toto som málinko nečakal.

„Ak si ochotný, rady sa vždy hodia.” povedal som keď sme už kráčali ku gauču.

„Bacha na brucho. To asi vieš, ale ešte si nevidel jej reakciu ak jej naozaj nie je dobre. Po psychickej stránke. Ak jej nie je dobre je to časovaná bomba, ktorá vybuchne len tým, že sa jej dotkneš. Takže bacha. Veľmi rada provokuje a má rada pozornosť. Každý jej kamarát by ti o nej povedal, že miluje pozornosť. A jej slabina? Asi tá Milka. A potom vyhrážanie, že niekoho zabiješ.”

„Počkať. Ty mi chceš povedať, že ona nerada zabíja?! Veď je to mafiánka!!” zastavil som ho v strede reči.

„No, tak nejak. Potom by ju veľmi hrýzalo svedomie. A ona je schopná aj samovraždy.”

„Samovraždy?!!” zhrozene som naňho pozeral.

„Teoreticky áno. Ale už by to nebolo len kôli tomu, že niekoho zabila, už by tu bola aj jej minulosť atď, neviem, možno si zvedavý typ ale neradím ti pýtať sa jej, na minulosť. A už vôbec nie keď ti povedala jasne aby si sa jej nič nepýtal. Ou, a neradím ti, dať jej facku, vlastne nikto! Nemôžete robiť nič čo som ti teraz povedal. Zabila by vás.”

„Ehm, nepovedal si že nezabíja?” trochu som sa už začal strácať...

„Áno. Ale jedného predsa len zabila. Umlátila ho k smrti. Keď sme tam s otcom prišli bol mŕtvy. Ale radšej sme jej to nepovedali. Hlavne kôli tomu lebo mala len 13. A samozrejme vekom sa učí viac a je silnejšia takže by som si dával poriadny pozor.” povedal a nalial mi vodu. Hneď som sa napil, úprimne som tak smädný nebol už poriadne dlho.

„Hej a, dávaj si bacha na kreditku.” dodal s polovičným smiechom. Tiež som sa k nemu musel pridať. Karin je rovnaká. Peniaze im vôbec neublížia.

„Ale aspoň tam bude mať Karin. Je vlastne úplne rovnaká, len trochu vyššia, blondína, ale nie je sprostá.” povedal som to hlavne preto aby bol viac v pohode.

„Ale aby si vedel nemám v pláne jej ublížiť, takto som to ani nechcel.” dodal som na koniec.

„To nikto z nás. Neboj, postupom času príde na to, že za tým nie si ty ale niekto iný. Ak to zistí už ho asi zabije. A to myslím vážne.”

„Takže ty vieš kto to bol alebo čo presne sa vôbec deje?”

„Neviem to presne ale asi na 65% viem kto za tým je. Ale čo tebe povedali?” spýtal sa ma.